Po skvelom jazzovom piatku prichádzali do Incheby diváci plní očakávania. Ako je už dobrým zvykom, hlavné pódium otvára domáca kapela. Sobota nebola výnimkou. O jej jazzový úvod sa postaral saxofonista Nikolaj Nikitin so svojim kvintetom. Činorodý Nikolaj môže byť inšpiráciou pre (nielen) mladých muzikantov, že aj na Slovensku sa to „dá“. Keď sa chce a keď sa pracuje. Obklopený špičkou domácej jazzovej scény a americkým hosťom priniesol čerstvé kompozície z albumu Music for Girls and Boys. Atmosféru džezákov si vybral aj na jeho krst. Do života odprevadili album štipkou štipľavej papriky výtvarníčka Noémi Kolčáková Szakállová a doktor Milan Hrbek. Hudobníci Juraj Griglák, Gabo Jonáš, Jozef Döme a Patches Stewart potvrdili s prehľadom svoj status profesionálov. Vydarený jazzový úvod.
Otvorenie sobotného Pódia mladých talentov patrilo kapele Hangsome. Trio hudobníkov zaplnilo sálu zvukmi éterických interpretácii beatlsoviek a jazzového štandardu. Vďaka neopočúvaným aranžom, Berezovej nekompromisne sebaistej gitare a Rašiho melodicko perkusívnemu hangdrumu sa divákom dostal nečakaný zážitok. Spevák Samo Hošek s hypnotickohipsterským imidžom presvedčivo ukázal, že vie čo robí a vie čo chce robiť. Spolu s piatňajšou Katkou Ščevlíkovou je prudkým kandidátom na víťazstvo o otvorenie budúcoročných jazzákov.
B pódium pokračovalo koncertom rakúskej skupiny Acoustic Travellers, ktoré prinieslo kompozície šité na klasickú gitaru s vplyvmi flamenga a world music. Záver patril nesúťažnej blues rockovej smršti kapely Chicago Blues Connection. Saxofonista Mário Gapa Garbera sa obklopil razantnými muzikantmi s americkými hosťami na hammond a bicie nástroje. Energická radosť nadupaného gitarového bluesu ukončila sobotné koncerty na malom pódiu.
V hlavnej sále prišli na rad dve kapely, ktorým sa podarilo rozdeliť publikum na dva protichodné tábory. Prvou z nich bolo francúzske zoskupenie Guillaume Perret & Electric Epic. Francúzi si svoje renomé umenia prekvapení priniesli aj tentokrát. Výsledok bol však rozporuplný. Hlasné naliehavé zvukové plochy s chemickými zvukmi gitary síce energicky prevalcovali sálu, zarezonovali by však viac u nesediaceho publika na undergroundovom festivale.
Médiami ospevovaný spevák Bilal, ktorý nemá rád svoje časté zaškatuľkovanie ako „neo soul“, pokračoval v decibelovom skúšaní konštrukcie sály Incheby. S imidžom a pohybmi speváka Princa predviedol s kapelou prazvláštnu hudobnú show. Za emočným a falzetovým výpovedným spevom sa možno skrývajú odpovede na nami nepoznané problémy súčasnej americkej černošskej komunity. To sa ale nedozvieme a asi nepochopíme.
Headlineri sobotného večera boli rovno traja. V jednej kapele menom The Super Trio. Scott Henderson, Jeff Berlin a Dennis Chambers prišli ukázať, že si meno svojej kapely nevybrali náhodne. Henderson je nepochybne majstrom ohýbania skreslených tónov gitary, nehovoriac o kvalitách rytmickej dvojky Berlin – Chambers. Napriek tomu pôsobilo ich vystúpenie v neskorých nočných hodinách skôr unavujúco. Oživením bola Zawinulova skladba Black Market a Pastoriovská klasika Chicken.
Napriek nepopierateľným zážitkom sobotného večera ostal rezonovať v hlave neprekonaný zážitok z piatňajšieho vystúpenia Joshua Redmana. A ako bolo v nedeľu? Prečítajte si zajtra.
Peter Baláž
Foto: Rudolf Baranovič
