Čo povedal Miles Davis o albumoch, ktoré mu dali počúvať v "Blind listening" teste
V roku 1964 Miles Davisa oslovil Down Beat Magazine a spravili s ním rozhovor, v ktorom sa pýtali na jeho názory na hudbu, ktorú mu púšťali bez toho, aby mu povedali, kto na nahrávkach hrá. Davisova úloha teda bola ohodnotiť hudobníkov len na základe toho, ako hrali. Miles bol známy tým, že si veľmi starostlivo vyberal hudbu, ktorej počúvaniu bol ochotný venovať svoj čas - takže jeho reakcie sa rozhodne oplatí prečítať.
Miles Davis bol známy svojou kontroverznosťou a tým, že si pri svojich vyjadreniach rozhodne nedával servítku pred ústa. V takomto prípade sme článok preložili do "zjemnenej" slovenčiny, pričom pôvodné výrazy zostávajú v zátvorkách pre váš plnohodnotný zážitok!
Skladba "All Blues" od Les McCann-Jazz Crusaders (Wayne Henderson - trombón, Wilton Felder - tenor saxofón, Joe Sample - klavír, McCann - elektrický klavír, Miles Davis - skladateľ)
Čo má toto znamenať? To nie je nič! Nevedia, čo s tým majú robiť - buď to hráš bluesovo alebo hráš cez stupnice. Nemáš celý čas hrať znížené tóny. Nenapísal som tú skladbu na to, aby na nej hrali znížené tóny - vieš, ako malé tercie. Buď zahraj celý akord alebo niečo iné... ale nehraj to ako keby si hral, hm, Walkin' the Dog. Vieš čo myslím?
Ten trombónista - trombón nemá znieť takto. Toto je rok 1964, nie 1924. Možno keby to klavirista celé hral sám, niečo by sa stalo.
Ohodnotiť to? Ako tomu vôbec môžem dať nejaké hodnotenie?
Skladba "Cielito Lindo" od Clark Terryho (Clark Terry - trubka, Hank Jones - klavír, Kenny Burrell - gitara)
Clark Terry, však? Vieš, vždy som mal rád Clarka. Ale táto nahrávka, to je fakt smutné. Prečo robia takéto albumy? Gitara tam zavadzia a ten smutný (fucking) klavirista. Neurobil nič pre rytmickú sekciu - nepočul si, že sa to tam celé zamiešalo? Všetko, čo by stačilo bol Clark a basista.
To je to, čo kazí (fuck up) hudbu, vieš. Nahrávacie spoločnosti. Vydávajú príliš veľa takýchto smutných nahrávok.
Skladba "Ah! Spain" od Rod Levitta (Levitt - trombón, John Beal - kontrabas)
Bola to dobrá myšlienka, ale nič s ňou neurobili. Basista bol ale výborný (motherfucker).
O čo sa snažia, kopírovať Gila (Evansa)? Nemá to ten španielský feeling - nehýbe sa to. Oni sa pohybujú v trojzvukoch, ale všetky tie ostatné akordy tam chýbajú - a nikdy som nepočul nijakú španielsku vec, kde by mali figúru, ktorá ide takto.
To je nejaká stará blbosť (old shit), kámo. Znie to ako televízna kapela Steve Allena. Daj tomu nejaké hviezdičky len kvôli tomu basistovi.
Skladba "Caravan" od Duke Ellingtona (Ellington - klavír, Charlie Mingus - kontrabas, Max Roach - bicie)
Čo mám na toto povedať? Je to smiešne. Vidíš ako môžu dokaziť (fuck up) hudbu? Je to mižmaž. Nedopĺňajú sa navzájom. Max a Mingus spolu vedia hrať, keď sú vo dvojici. Mingus je vynikajúci basista a Max je úžasný bubeník. Ale Duke s nimi nevie hrať a oni nevedia hrať s Dukeom.
No a teraz ako máš niečomu takému dať nejaké hviezdičky? Nahrávacie spoločnosti by mali byť nakopané do zadku. Niekto by mal zobrať kôl z plota a ísť ho zapichnúť priamo tam, do tej spoločnosti.
Skladba "You Are My Lucky Star" od Sonny Rollinsa (Don Cherry - trúbka, Rollins - tenor saxofón, Henry Grimes - kontrabas, Billy Higgins - bicie)
No, museli to tak skončiť? Don Cherryho mám rád, aj Sonnyho mám rád, aj ten nápad skladby je pekný. Rytmus je pekný. Veľmi ma nezaujalo basové sólo. Päť hviezdičiek je veľmi dobré? Je to len dobré, nič viac. Daj tomu tri.
Skladba "Desafinado" od Stan Getza a Joao Gilberta (Getz - tenor saxofón, Gilberto - vokál)
Gilberto a Stan Getz spolu nahrali album? Stan tam hrá dobre. Gilberta mám rád, aj keď ma veľmi nezaujímajú bossa novy len tak od hocikoho. Mám rád sambu. A mám rád Stana, pretože má tak veľkú trpezlivosť, ten spôsob, akým hrá melódie - iní ľudia nedokážu z určitých skladieb dostať nič, ale on áno. To vyžaduje množstvo predstavivosti, ktorú on má, a ktorú toľko iných ľudí nemá.
Čo sa týka Gilberta, ten by mohol predčítavať text z novín a pritom by to znelo dobre! Tomuto dám päť hviezdičiek.
Skladba "Mary Ann" od Eric Dolphyho (Booker Little - trúbka, Dolphy - skladateľ a alt saxofón, Jaki Byard - klavír)
Tak to musí byť Eric Dolphy - nikto iný nemôže znieť tak zle! Najbližšie, keď ho stretnem, mu dupnem na nohu. To tam napíš. Myslím, že je smiešny. Je to "sad motherfucker". Proste tam napíš, že je smutný ššššššššššš, to je všetko! Kompozícia je slabá. Klavirista to kazí (fucks it up), pchá sa ostatným do cesty, takže nepočuješ veci, ktoré majú byť zvýraznené.
Tá nahrávka je fakt smutná a je to zase chyba nahrávacej spoločnosti. Nepáči sa mi tón trubkára a nič poriadne nezahrá. To behanie po nástroji je fajn, ak chceš tak hrať, ako Freddie Hubbard alebo Lee Morgan - ale musíš do toho niečo vložiť a musíš ťahať rytmickú sekciu so sebou - nemôžeš proste len hrať samé osminové noty.
Klavirista znie fakt nanič. Musíš rozmýšľať, keď hráš - musíte si navzájom pomáhať - nemôžeš proste len hrať sám pre seba. Musíš spolupracovať s kýmkoľvek, keď s ním práve hráš. Keď mám hrať s (Count) Basiem, tak budem hrať tak, aby som napomáhal tomu, čo on robí - ten konkrétny feeling.
Skladba "Lena" od Cecil Taylora (Jimmy Lyons - alt saxofón, Taylor - klavír)
Vypni to! Tak to je fakt zlé. V prvom rade, počujem tam nejaké klišé Charlie Parkera... a ani tam vôbec nepasujú. Je toto to, čo kritici teraz uznávajú? Kritikom by mali prestať dávať toľko kávy. Ak tam nie je čo počúvať, tak aspoň nech to priznajú. Ale zobrať také niečo a povedať, že je to úžasné, pretože tam vlastne nie je čo počúvať, to je ako ísť von a zohnať si prostitútku.
Redaktor: Tento klavirista povedal, že bol ovplyvnený Duke Ellingtonom.
Kašlem mu na to! (I don't give a shit!) To musí byť Cecil Taylor. Správne? Je mi jedno, kým bol ovplyvnený. Nie je to nič (that shit ain't nothing). V prvom rade nemá pekný tón - nevie, ako sa dotýkať klavíra. Nevie ako vydať ten zvuk, ktorý by chcel, aby z toho klavíra vyšiel.
Dokážem si všimnúť to, že je ovplyvnený Dukeom, ale zatlačiť na pedál a zahrať dlhý beh, to mi príde veľmi staromódne. A keď sa tam potom postaví ten alt saxofonista a začne hrať a nemá ani poriadný tón... to je dôvod prečo si nekupujem žiadne nové albumy.
Zdroj: Pôvodné interview Miles Davisa pre Down Beat Magazine
Preložil: Martin Uherek
