Ako ženy vnímajú jazz: Rozhovor dvoch špičiek amerického jazzu pobúril mnohých

Ako ženy vnímajú jazz: Rozhovor dvoch špičiek amerického jazzu pobúril mnohých
Ethan Iverson je americký klavirista, ktorého mnohí poznáme ako lídra jazzového tria The Bad Plus. Zároveň pôsobí aj ako novinár a bloger. Na svojej stránke „Do The Math“ pred nedávnom zverejnil svoj rozhovor s fenomenálnym klaviristom a producentom Robertom Glasperom. Symbolický stret dvoch jazzových špičiek čierneho a bieleho jazzu priniesol zaujímavú diskusiu, no stal sa omnoho čítanejším ako zrejme Iverson zamýšľal. Náhla popularita však potešujúca nebola, článok sa totiž po uverejnení okamžite stal terčom kritiky horlivo politicky korektného amerického publika.
 
Dôvodom sa stali Glasperove vyjadrenia o rozdielnom vnímania jazzu u mužov a žien. V časti diskusie, v ktorej hudobníci hovorili o sólovaní a hraní groovov (opakujúcich sa hudobných slučiek či viet bez prítomnosti sóla), Glasper povedal:
 
„Ženy nemajú rady, keď sa príliš sóluje. Keď nájdeš groove a ostaneš v ňom, je to ako hudobný klitoris. Keď v tom ostaneš, ženy zatvoria oči, začnú sa vlniť a dostanú sa do tranzu.“ 
 
Tento výrok spôsobil, že internetové fóra a iné blogy zaplnili diskusie o sexizme a znevažujúcej generalizácií ženského chápania jazzu a improvizácie. Kritike sa nevyhol ani samotný Iverson za to, že na Glasperove vyjadrenie nezareagoval a nechal rozhovor plynúť ďalej. Po vlne kritiky síce deklaroval svoje hlásenie sa k liberalizmu a feminizmu, no keď ktosi poukázal na fakt, že ani v jednom z jeho 42 rozhovorov nefigurovala umelkyňa ženského pohlavia, situáciu to ešte zhoršilo. Iverson sa napokon vo svojom blogu verejne ospravedlnil a uznal, že zastúpenie žien na jeho portáli je primalé.
 
Od dňa publikovania rozhovoru sa na internete o téme už prirodzene veľa napísalo. Vzniklo množstvo kritických článkov odsudzujúcich Glasperov postoj i Iversonov portál a ohlasujúcich potrebu feminizmu. Niektorí však aj poukázali na to, že kritici vetu o „hudobnom klitorise“ vytrhli z kontextu a nepochopili, že Glasperovým cieľom nebolo zhadzovať ženy, ale poukázať na potrebu priestoru a voľnosti v hudbe, ktorá často skĺzne do prehnanej improvizačnej exhibície. Pozoruhodnou i trochu smutnou skutočnosťou je aj to, že inak plodný rozhovor plný zaujímavých myšlienok dvoch vynikajúcich hudobníkov ostal v úzadí, zavalený lavínou internetového hnevu.
 
Celý rozhovor i niekoľko pohľadov naňho si môžete prezrieť prostredníctvom odkazov pod článkom. Budeme radi, ak sa s nami podelíte o váš názor v sekcií komentárov.
 

 

 

Ďalšie články

Top 5: Jazzové prerábky popových skladieb
Jedným zo základných pilierov a hýbateľom jazzu je reinterpretácia už existujúcich pôvodne...
Trendy jazzu 21. storočia (2. časť): Jazz je mŕtvy, nech žije jazz?
Ak medzi jazzmanmi spomeniete mená Robert Glasper, Esperanza Spalding, či Hiromi, nikto zrejme...
Top 5: Jazzové albumy roku 2018
Múzy tento rok našťastie nemlčali. Viac ako sto rokov od vzniku jazzu prichádzajú na svet nové...
Hľadá sa jazz (3. časť): Balada o hudbe nepochopenej
Som hudobník. Pýtajú sa ma, čo hrám. Odpovedám "jazz". Povedia, že jazz nemusia. Pustím im ukážku....
Kováč & Uherek & Vy
V dnešnej, kultúrne podvýživenej dobe, sa čoraz viac umelcov prikláňa k interaktívnejšej spolupráci...
Deväťdesiatdeväť úderov Roya Haynesa
Začiatkom novembra otriasla hudobným (nielen jazzovým) svetom správa o odchode Quincyho Jonesa a...
City Sounds: pozoruhodne zostavené jesenné menu
O hudobne výživnej ponuke novembrového City Sounds Festivalu sme už prednedávnom písali a už v...
Pozitívna správa o dystopickej budúcnosti – album „Mammatus“ Sisy Fehér
Multižánrová slovenská speváčka a hudobníčka Sisa Fehér sa posledné desaťročie pohybovala medzi...