Ako sa Cannonball Adderley stal novým kráľom altsaxofónu
V roku 1955, v dobe krátko po smrti Charlie Parkera, hľadalo jazzové publikum “nového Birda”, nového kráľa altsaxofónu, niekoho, kto by prevzal štafetu, ktorú Parker zanechal na jazzovej scéne vo svojich nedožitých 35 rokoch. Jeho nasledovníkov bolo mnoho, ale nikto z nich nemal tak silný svojrázny prejav, ako mladý černošský altsaxofonista “Cannonball” Adderley.
Julian Edwin Adderley, prezývaný “Cannonball”, zrejme kvôli svojej zavalitej postave, práve prišiel do New Yorku, kvôli lekciám na NYU - “New York University”. Mal totiž pracovať na svojej diplomovej práci. V prvý večer po príchode, 19. júna 1955, sa išiel spolu so svojim bratom, trubkárom Nat Adderley-m pozrieť do Cafe Bohemia, kde stabilne hrával basista Oscar Pettiford so svojou kapelou. Ich saxofonistom bol Jerome Richardson, ktorý ale musel ostať dlhšie na jednom nahrávaní, tak Pettiford poprosil Charlie Rouse-a, ktorý sedel v podniku, či by s nimi ten večer odohral. Rouse ale so sebou nemal nástroj a vtedy si Pettiford všimol,
že v miestnosti sedí jeden mladý chalan s kufrom od altsaxofónu, tak povedal: “Pozri, tam je jeden chlap s altkou. Choď a požičaj si jeho nástroj.” Rouse teda prišiel ku Cannonballovi a keď sa priblížil, tak ho spoznal, keďže spolu kedysi dávnejšie nahrávali niečo na Floride. Spýtal sa ho: “Čo tu robíš?” Adderley povedal: “Práve sem chodím do školy”. Rouse-a teda napadlo, že by to rovno mohol odohrať Cannonball a ten povedal: “Jasné!” A tak sa Charlie Rouse vrátil za Pettifordom a povedal mu: “Počúvaj, ten chalan mi nechce požičať nástroj. Ale povedal, že to zahrá on.” Pettiford z toho vôbec nebol nadšený, pretože o mladom Adderley-m nikdy dovtedy nepočul. Aby mu dal príručku, odpočítal skladbu I’ll Remember April v neskutočne rýchlom tempe. Rátal s tým, že Cannonball zlezie zahanbený z pódia. Adderley ale paradoxne tú skladbu miloval a sám ju veľmi rád hrával v rýchlych tempách. A tak Pettiford neveril vlastným ušiam, keď Adderley bez minutia oka zahral celú tému a hneď nato dlhé famózne sólo!
Po tomto večeri bol Adderley takmer okamžite korunovaný za nového kráľa altsaxofónu. Pettiford ho hneď zobral do svojej kapely a pôvodný saxofonista Jerome Richardson mohol už len smutný ľutovať, že v ten júnový večer zobral namiesto koncertu to nahrávanie.
A aby som nezabudol, aj keď myslím, že to je každému úplne jasné - Cannonball Adderley sa na druhý deň ráno, a vlastne už ani nikdy potom, neukázal na svojich dohodnutých lekciách na New York University…
Galéria
