Ako počúvať jazz
Na našom portáli vám prinášame informácie zo sveta domácich i zahraničných hudobníkov a najmä termíny ich koncertov. Aby ste však mohli ich tvorbu naozaj oceniť a vychutnať si koncert svojou „dušou“, nielen fyzickou prítomnosťou, v tomto článku vám chceme priniesť rady, ako to dosiahnuť. Budeme radi, ak vďaka nim bude váš nasledujúci koncertný zážitok intenzívnejší ako predchádzajúce.
Ak si chcete jazz naozaj vychutnať, je dobré sa o ňom aspoň niečo naučiť. Jazz totiž nie je úplne prvoplánová hudba ako napríklad pop. Ako povedala jazzová speváčka Lucia Lužinská: „Jazz je ako akákoľvek hra, napríklad ako futbal. Tak ako aj futbal môžete pozerať a užiť si ho, napriek tomu, že neovládate jeho pravidlá, aj jazz si môžu užiť ľudia, ktorí nerozumejú pravidlám, ale pristupujú k nemu s radosťou. Ale tí, ktorí pravidlám rozumejú, tak si môžu užiť ešte aj tie nuansy.“
Harmonická charakteristika skladby
Jazz má mnoho pravidiel, dokonca veľmi prísnych pravidiel, ale laikovi sa môže zdať, že počúva len nesúrodý sled tónov. Ako ste si však mohli vyskúšať aj v našej hre, zďaleka nie všetky kombinácie partov znejú príjemne. Jazzová skladba je v prvom rade charakteristická harmóniou. Je to postupnosť akordov, ktorá zostáva rovnaká počas celej skladby. Medzi dva základné typy formy patria „dvanástka“ a „AABA“.
Jazzová alebo bluesová dvanástka má 12 taktov a v základnej forme je rozdelená na tri štvortaktia. Táto forma sa opakuje počas celej skladby a nemá refrén. Mimochodom, väčšina rock-and-rollových skladieb má formu bluesovej dvanástky. Forma AABA bola nazvaná podobne ako schéma rýmu v básni. Skladá sa z dvoch harmonických častí, A sa opakuje dva krát, nasleduje B ako refrén a potom sa znova opakuje sekvencia A. Celá forma sa následne opakuje niekoľko krát za sebou.
Melodická charakteristika skladby
Melodickou charakteristikou je téma – hlavná melódia skladby, za ktorou nasledujú sóla jednotlivých nástrojov a na záver sa opakuje opäť téma. Téma aj sóla musia dodržať harmonickú charakteristiku. Téma je daná autorom skladby, sólo by malo s témou súvisieť a zároveň niesť nejakú myšlienku.
Avšak ako povedal známy jazzový pianista a pedagóg Kenny Werner: „Music is not the message, it's the Messenger“ (hudba sama nie je tou správou, je iba prostriedkom odovzdávajúcim myšlienku). Pri sóle teda treba nechať hudbu na seba pôsobiť a nechať sa ním unášať, tá myšlienka si vás nájde sama. Ak sa vám sólo páčilo, môžete po ňom zatlieskať, čo umelca povzbudzuje a inšpiruje do ďalšej hry. Jazzová skladba je teda syntézou myšlienky autora a interpreta. Tým sa odlišuje od popovej, alebo inej, dopredu kompletne napísanej skladby.
Jazzové štandardy
Takzvané jazzové štandardy sú obdobou našich ľudových piesní – napísali ich dávnejšie väčšinou autori divadelnej hudby, či muzikálov, udali melódiu témy a harmóniu (postupnosť akordov) a potom ich postupne preberalo a hralo veľké množstvo jazzových hudobníkov. V mnohých prípadoch jazzový štandard preslávil úplne iný hudobník než jeho autor.
Naplnenie očakávania
Je veľmi známe, že človek sa rád venujem činnostiam, ktorým rozumie, v ktorých je dobrý. Ak budete poznať aspoň základné pravidlá jazzových skladieb, budete vedieť, čo môžete na koncerte očakávať. Ak zrazu zistíte, že tieto vaše očakávania sa napĺňajú, zaplaví vás pocit uspokojenia. Tento pocit má každý rád a my vám ho veľmi prajeme.
Ak si teda chcete potrénovať hľadanie postupnosti akordov podľa harmonickej charakteristiky skladby, vypočujte si napr. nasledujúce príklady.
Príklady „jazzových dvanástok“:
Charlie Parker: Blues for Alice
Miles Davis: Freddie Freeloader
Príklady formy „AABA“:
Nat King Cole a jeho verzia skladby Girl From Ipanema
Ella Fitzgerald spieva Don’t get around much anymore
Oscar Peterson hrá I've got rhythm
A ak by ste sa chceli dozvedieť viac o vývoji klasického jazzu a jeho najznámejších protagonistoch, odporúčame vynikajúci seriál článkov Tradičný jazz z pera Vlada Vizára, ktorý uverejňujeme na našom portáli.
Autori: Peter a Jarmila Žuffoví
