4 otázky pre Kurta Ellinga + fotoreport

Spievam kam až siaha moja pamäť, celý svoj život a vždy som spieval z radosti. Boh bol ku mne dobrý a dal mi zvuk. Mojou výzvou je spievať najlepšie ako viem a spájať poslucháčov, žiť svoj život s týmto darom.  KURT ELLING

Štyri otázky pre Kurta Ellinga.

Páčia sa ti české ženy?

Áno sú neskutočné. Rozumej, každá krajina... asi nie každá... mnohé krajiny majú svoj spôsob ako byť krásne, hovorím o ženách z hľadiska genetiky. A české ženy sú „wowsers“ veľmi vysoko. Majú svoju vlastnú stránku, pracujú na nej veľmi dobre a pripadá mi, že majú milú povahu. A sú nebezpečné!

Radi by sme sa dozvedeli niečo o tvojom živote s hudbou.

Dáva mi príležitosť použiť rôzne stránky mojej kreativity. Môžem spájať veci z rôznych situácií dokopy... pieseň z tridsiatich  rokov, báseň z dvanásteho storočia s harmóniou z dvadsiateho prvého storočia, s melódiou ktorú niekto zimprovizoval desať rokov dozadu. A to podľa mňa zas celkom prirodzene komunikuje  s budúcnosťou. Týmto spôsobom môžem byť historik, básnik, hudobník, spevák, komik, rozprávač príbehov a to všetko v jeden moment. K tomu ešte jazzová osobnosť, čo si myslím je tiež atraktívne.

V mojom živote sa udiala vďaka jazzovej hudbe výrazná zmena. Zažil si aj ty niečo podobné?

...nuž áno, v priebehu času. Môj otec bol „Capell maister“ (viedol zbor v Luteránskom kostole p.a.), tým som si prešiel a rástol na bachových motetách. Jeden rok som spieval sopránový hlas, ďalší rok som spieval alt a dva roky na to som spieval tenor, tak som sa aj zoznámil s Bachovým kontrapunktom, čo je skvelé. Tam som pocítil, čo je to extáza v hudbe. Keď sa moje názory v otázkach viery zmenili, vďaka jazzu som bol schopný vziať tento pocit a vytvoriť extázu z umenia a zažiť tento transcendentný zážitok spôsobom, akým funguje teraz pre mňa v roku 2011. A toto ma spája s históriou muzikantov, ktorý vedome či nevedome vytvárajú tú istú energiu. Teda v krátkosti áno... dlhá odpoveď by bola ááááááááááno.

Spomenul si, že sa tvoje názory na vieru zmenili. V čo teda veríš?

U mňa je to tak, veci v ktoré verím, sú otázky. Poznáš Rainer Maria Rilkeho? On vraví, „žite otázky", odpovede sú pre ľudí, čo sa vzdali. Myslím, že odpovede sú pre ľudí, ktorí potrebujú alebo chcú kontrolovať realitu tohto sveta, či ďalších ľudí. Žiadna z odpovedí nemôže byť preukázaná ako pravdivá, či falošná. Otázky sú základom našej existencie. A ostanú, nezáleží na tom aké odpovede prídu. Ľudia si vždy kladú otázky. Prečo? Pretože otázky sú to, čo je dôležité. Teda „žiť otázky“ znamená mať skutočnú pokoru. A nie myslieť si, že mám odpoveď a teda jej definíciou aj moc. Je to spôsob ako kráčať skutočne pokorne pred bohom. Je to spôsob ako povedať „presahuje ma to“. Všetko čo mám sú otázky a ja chcem byť súčasťou tohto transcendentného článku. Verím, že jestvujem... dúfam, že jestvujem... ale premýšľam či jestvujem... čo mám urobiť, aby som pokračoval na mojej ceste?

A jazz je v tomto tak veľmi podobný, vždy sa pýta otázky. Čo budeme dnes hrať? Čo to znamená? Ako vyriešime túto otázku dnes večer? Čo môžeme hrať, čo sme ešte nehrali? Ako prežijeme, hrajúc túto hudbu? Je to celé o otázkach. A áno, keď spätne počúvame záznam, počujeme odpovede, ale je to len jedna odpoveď. Tam ten čávo mal prekrásnu odpoveď a tento tu mal nádhernú odpoveď a „trane“ mal úžasnú odpoveď... a ja musím nájsť svoju odpoveď. To je dôvod prečo jazz a Rilke idú dohromady... pretože je to celé o otázkach.

Pozdrav Kurta Ellinga pre Jazz.sk

Text a foto: Michal Štefan