Prečo som dlho nepoznal M. Jacksona

Dnes som brúsil po "jútube" a náhodou som narazil na toto:

https://www.youtube.com/watch?v=MVQMchtT5Co

Já s tebou žít nebudu - Nerez

Spievala to Zuzana Navarová.(a s ňou -a podotýkam- že dosť dobre Sázavský a Vřešťál.. ale vlastne ona pútala pozornosť)

Dlho som predtým preskakoval z piesne na pieseň..

Páčil sa mi príhovor Keitha Jarretta na odovzdávaní cien Jazz awards 2014,  ten som počúval celý. Rozumel som o čom hovorí.. O HUDBE..

Nasledoval Kúsok rozhovorov s Miesom Davisom, nejaké úryvky z jeho koncertov..nebolo to ono..už sa bavili viac o jeho ferrari a farbe jeho kože..

Joni Mitchell. Zuzana Dumková.

Stále som hľadal a preskakoval- až som sa dopracoval k Nerezu a práve tejto pesničke

Pustil som si to ešte raz..

a ešte raz..

A spomenul som si na to, že keď bol Thriller M. Jacksona čerstvý hit  všade o tom písali,  pustil som si skusmo pesničky z neho..

Nechutilo mi to.

Bol som zvyknutý na iné-Keith Jarrett keď hral, rozospieval moju dušu. Keď spievala Navarová- bolo to také priame a bezprostredné- bolo v tom toľko srdca a duše- malo to šťavu - malo to "soul" - bolo to také naozaj, že popritom sa mi dokonale vyprodukované hity zdali mdlé a umelohmotné.

A také pre mňa aj zostali..

Mnoho ľudí žaslo, keď vyšlo najavo, že nepoznám M.Jacksona. Madonnu. Bon Jovi,  a mnohé iné

Už mi je to jasné....

https://www.youtube.com/watch?v=RHonS3QOXME Nerez: Tisíc dnu mezi námi

preto:

https://www.youtube.com/watch?v=0ooDZ14XqAs Na vařený nudli (NEREZ)

a pre toto:

https://www.youtube.com/watch?v=UTEo0vKkWro  My song -K Jarrett

a:   Stanislav Sojka- V piwnici na Wojtowskiej- LIVE --úžasný koncert chlapíka s klavírom, čo spieva "čarlsovky" , spirituály, poľské ľudovky s odpichom, šarmom, priamou prirodzenosťou.. Toto už žiaľ nikde nezoženiete. Iba LP vyšlo. Nie je na Youtube, Spotify, nikde som nenašiel... :(

Hudba s  pocitom bosej nohy. Taká mala byť aj moja prvá kapela...

Aj dnes dám prednosť chuti. vôni. Pocitu. Nálade. Hĺbke výrazu. Opravdovosti.

Prostému vlasu.. Proste zdravému jadru bez primaľovaných krás. Tie sa vždy dajú dofarbičkovať, keby bolo najhoršie :D

Toto mi v hlavnom prúde chýba. Často. 

Stále takí sú, čo to majú - túto krásnu priamočiarosť.. Keď spieva "Man in the Mirror" James Morrison- prisahal by som, že je to jeho pesnička..  Lepšie ako Majkl.. (pre moje ucho- ja súhlasím. Ale moje ucho je to , ktorým sa riadim, aj budem..)

Tuto to je:  https://www.youtube.com/watch?v=8XaTT68NCho

Vďaka bohu sa tohoto nedotkol Quincy Jones.Ani nikto podobný :)

majte sa (a zase dovidenia- dopočutia.)