"Už keď som bol dieťa tvrdili, že jazz umiera", hovorí deväťdesiatročný Jimmy Heath
Na pohľad malý, no svojou hudbou neobyčajne mocný Jimmy Heath je žijúcou legendou jazzu. Medzi jeho dlhoročných spoluhráčov patrili Dizzy Gillespie, John Coltrane aj Miles Davis, jeho kompozície na svojich albumoch hrali Clark Terry, Cannonball Adderley, Ahmad Jamal, Ray Charles a mnohí iní. Dnes ako 90-ročný neustále tvorí, vedie svoj vlastný big band a legendárnu kapelu so svojimi bratmi “Heath Brothers”. V nedávnom rozhovore pre Jazz at Lincoln Center sa Jimmy Heath rozhovoril o svojom pohľade na súčasnosť jazzu aj svoj hudobný vývin.
“Ako mladý altsaxofonista som dostal meno 'Little Bird' (prekl. malý Bird). Pokúšal som sa totiž zahrať všetko, čo som počul hrať Charlie 'Bird' Parkera. Jeho hudbu milujem a až doteraz hrám niektoré Parkerove frázy, robí to každý. Ak hráte jazz, rozhodne niekedy zahráte niečo, čo hral Parker. On bol jeden z géniov tejto hudby… ale ja som chcel byť Jimmy Heath! To bol jeden z dôvodov, prečo som prešiel na tenorsaxofón. Ďalším bola skutočnosť, že po odchode z Dizzyho (Gillespieho) kapely s John Coltraneom medzi 1949-50 som si všimol, že John na tenor prešiel tiež. A posledným dôvodom bolo, že keď som sa vrátil domov, štvrtým najžiadanejším nástrojom na koncerty bol tenor, hneď po rytmickej sekcii (klavír, kontrabas, bicie). Tenorsaxofón bol jednoducho nástrojom tej doby. Vtedy som si uvedomil, že keby som hral na tenor, tak by som možno konečne dokázal nájsť moju vlastnú hudobnú osobnosť, môj zvuk. No nakoniec to bol vlastne zas len Charlie Parker na tenore!” smeje sa Jimmy.
“Charlie Parker priniesol niečo tak významné, že sme to spolu s Coltranom aj Sonny Rollinsom museli vo svojej hudbe priznať. Existuje len 12 nôt, ktoré môžete zahrať. Chápete? Takže v tom celom určite bude kúsok Charlie Parkera. Ešte aj teraz hrávam niektoré Parkerove kompozície, takže jeho význam pretrváva doteraz. Sila jeho vplyvu na americkú hudbu je neuveriteľná… a nekonečná.”
“Časť jazzu je založená na bluese. Ale myslím, že v súčasnosti sa už vzdialil tomu, čo bol pôvodný zámer afroameričanov, ktorí túto hudbu vytvorili - aby mal swing, synkopický rytmus. Teraz je už jazz medzinárodný, viete? Takže každá z kultúr prináša niečo svoje. Bebop bol taký, keď nastúpil po ére swingu. Začali sme študovať a boli sme ovplyvnení európskymi skladateľmi vážnej hudby. Môj mentor, Dizzy Gillespie, alebo Charlie Parker naaranžovali Stravinského suitu. Takže podstatou jazzu je multikulturálnosť. Ale stále si myslím, že najsilnejším vplyvom našej hudby bol swing a to rytmické cítenie, pulz, ktorý mala. Ak si chytíte zápästie a necítite pulz… ste mŕtvi!”
“Musíme hrať pre ľudí. Nehráme pre stroje. Musíte mal pulz! Dokonca aj ten zvuk, ktorý ľudia vytvárajú na počítačoch, s funkovým feelom, aj ten pochádza z Afriky. To je to, čo chytilo svet. Groove prišiel z Afriky. Dvanásť notový systém je európsky. Chromatická stupnica má 12 nôt. Používame stále len tie isté noty. Pokiaľ nepochádzate z iných kultúr, ktoré používajú štvrťtóny a podobné veci. Takže v jazze je už v súčasnosti mnoho rôznych vplyvov - ale on sám nikdy nezomrie! Už keď som bol dieťa tvrdili, že jazz umiera (smiech) - a teraz mám 90 rokov!”
Jazz je tu naveky. Mení sa, ale nikdy neumrie. Teraz je multikulturálny. Každé miesto na svete, kde som bol, vnieslo do jazzu svoje vlastné kultúrne vplyvy. Jazz je úžasný, človeče! Je to môj život,” ukončil s úsmevom na tvári legendárny tenorsaxofonista Jimmy Heath rozhovor.
Zdroj: jazzineurope.mfmmedia.nl
Autor: Martin Uherek
