Pred niekoľkými dňami nás vo veku 83 rokov opustila brazílska speváčka Astrud Gilberto, ktorú hudobný svet spoznal vďaka interpretácii legendárnej bossanovy The Girl From Ipanema. Od nahrávky najslávnejšej verzie piesne brazílskeho gitaristu, speváka a skladateľa Antônia Carlosa Jobima, uplynulo nedávno 60 rokov...
Portugalská verzia piesne Garota de Ipanema s textom brazílskeho básnika Viníciusa de Moraese sa objavila ešte v o rok skôr v podaní iných interpretov, no celosvetový ohlas získala práve verzia s gitaristom a spevákom Joãom Gilbertom a jeho manželkou Astrud Gilberto z marca 1963. Keď manželia Gilbertovci pricestovali na pozvanie saxofonistu Stana Getza do New Yorku, angažovanie Astrud vôbec nebolo v pláne. Getz nehovoril portugalsky a Gilberto anglicky, takže samotná komunikácia medzi Getzom a Gilbertom prebiehala prostredníctvom manželiek Monicy Getz a Astrud Gilberto.
„Bola to prakticky moja prvá profesionálna skúsenosť,“ spomína Astrud Gilberto v booklete reedície legendárneho albumu „Getz/Gilberto“, ktorý vyšiel v máji 1964. „Bola som veľmi mladá a dovtedy sme si s Joãom spievali len doma alebo medzi priateľmi. Moje spievanie sa mu páčilo – a tuším ho má stále rád. Do Spojených štátov som s ním išla viacmenej ako tlmočníčka, prípadne aby som bola poruke. Deň pred skúškou sa na hoteli objavil Stan Getz a João mi povedal, že pre mňa majú prekvapenie. Potom spolu so Stanom hovorili, samozrejme som im prekladala, a João medzi rečou dodal: 'Myslím, že Astrud by mohla na nahrávke spievať'.“
Z Garota de Ipanema sa tak stal hit The Girl From Ipanema s anglickým textom Normana Gimbela a po vydaní albumu „Getz/Gilberto“, na ktorom sa tiež objavili piesne ako Doralice, Desafinado, So Danco Samba či Corcovado, vypukla v hudobnom svete brazílska horúčka. Nahrávka sa stala prvým jazzovým albumom v histórii, ktorý vyhral cenu Grammy v kategórii „Album roka“ a popri tom získal ďalšie dve Grammy v kategóriach „Best Instrumental Jazz Performance“ a „Best Engineered Recording“.
Slávna dvojica však spolu dlho nevydržala. João Gilberto sa krátko nato zaplietol s inou populárnou brazílskou speváčkou menom Miúcha, Astrud Gilberto to skúšala aj so Stanom Getzom, ktorý však bojoval s viacerými závislosťami. V nasledujúcich rokoch speváčka nahrala sériu albumov, z ktorých bol najúspešnejší hneď prvý „The Astrud Gilberto Album“ (Verve Records 1965). Spolupracovala na ňom s klaviristom a gitaristom Antoniom Carlosom Jobimom, ktorý prispel viacerými bossanovami: najmä Água de Beber a How Insensitive ostávajú súčasťou jazzového repertoáru. Svoj posledný album „Jungle“ vydala v roku 2002 a potom sa umelecky odmlčala. V roku 2008 ocenila americká Latin Recording Academy jej celoživotné dielo cenou Latin Grammy Lifetime Achievement Award.
Autor: Peter Motyčka
