Soundtrack k môjmu životu – Ulf Wakenius: „Forever You“

Švédsky gitarista Ulf Wakenius (1958) patril k škandinávskym hviezdam v 80. rokoch minulého storočia vďaka akustickým duám – Guitars Unlimited s Petrom Almqvistom a tandemu s vynikajúcim dánskym kontrabasistom Niels-Henningom Ørstedt-Pedersenom. Neskôr viedol hviezdny Stellar Quintet, ktorého členmi boli Michael Brecker a Ray Brown, potom viac ako desaťročie zdieľal svetové pódia s legendárnym klaviristom Oscarom Petersonom. Už len tieto aktivity by mu zaiste priniesli čestné miesto v jazzovej Sieni slávy.

Väčšina slovenských priaznivcov spoznala Wakeniusa vďaka niekoľkoročnej spolupráci s AMC Triom (klavirista Peter Adamkovič, kontrabasista Martin Marinčák, bubeník Stanislav Cvanciger), s ktorým v rokoch 2008 a 2011 nahral pre vydavateľstvo Hevhetia albumy „Soul Of The Mountain“ a „Waiting For A Wolf“. Nápadité témy prešovských jazzmanov sa gitarovému Vikingovi nesmierne páčili a to bol aj dôvod srdečného partnerstva. Dnes sa však pozrieme na jednu zo starších výpovedí gitarového romantika, na vynikajúci album „Forever You“ (Stunt Records 2003). Krehkú poetiku naznačuje už biela obálka s kresbou lúčnych kvietkov a venovanie manželke Anne-Lene.

Mnoho prezrádza aj strohé klavírne intro úvodnej Forever You, v ktorom sa rozklady akordov transformujú do minimalisticky úspornej vypointovanej melódie. Autorstvo Forever You, ako aj o čosi dramatickejšej skladby Suffering, patrí kontrabasistovi Larsovi Danielssonovi. Wakeniusova akustická gitara súzneje s lyrickým zameraním albumu, jej tón je mäkký a tvárny a hoci ostáva otvorený rôznorodým vplyvom, štýlovo si ctí tradíciu. Zbytočnou je snáď len naivná štylizácia kórejskej ľudovej melódie Arirang, v ktorej si na svoje prichádza klavirista Carlsten Dahl v gospelovo ladenom sóle. Vynikajúce kvarteto dopĺňa bubeník Morten Lund.

Trojica skladieb nesie venovanie Wakeniusovým vzorom. Sólová interpretácia All The Things You Are, venovaná Jimovi Hallovi, patrí k najpozoruhodnejším verziám tohto známeho štandardu. Charakteristické posuny kvintového kruhu vykrýva Wakenius s maximálnym citom pre krásu melódie. Po lyrickej časti prichádza dramatickejšia, forma sa začína uvoľňovať, napätie udržiavajú malé sekundy a burdonové tóny. You Will Always Be Around venoval Wakenius pamiatke svojho bývalého kapelníka, v tej dobe čerstvo zosnulého kontrabasového velikána Ray Browna. Poslednou dedikáciou, tentokrát samotnému autorovi kompozície, je Always and Forever Pata Methenyho. Epilógom albumu je opäť sólový štandard – Skylark Hoagyho Carmichela ako absolútne čistá výpoveď.

Práve osobitý prístup a zmysel pre pochopenie a vedenie melódie som v hudbe Ulfa Wakeniusa vždy obdivoval. „K vnímaniu krásy melódie ma viedli rodičia odmalička a odtiaľ pochádza aj moja afinita k ľudovej hudbe,“ povedal mi kedysi Ulf počas jedného z našich rozhovorov pred koncertom s AMC Triom. „Podobne senzitívny prístup počujete u niektorých amerických jazzmanov, najmä keď prednášajú balady. Osobne rozdeľujem hudobníkov podľa toho, ako pristupujú k baladám. Málokto si dnes uvedomuje, že je omnoho ťažšie hrať jednoducho a čisto, ako „mastiť“ bleskurýchle sóla. Prosté melódie odrážajú to, čo máte vo svojom vnútri, sú istým „statementom“, ktorý nedokáže presvedčivo vyznieť, pokiaľ v sebe nemáte vnútornú rovnováhu. Rýchlosťou zakryjete mnoho, ale pri čistej melódii idete s kožou na trh. Je to tiež otázka hudobnej vyspelosti a samozrejme hodnotového rebríčka. Pre mňa je najpodstatnejšie predkladať melódiu s vlastným názorom a zachovať si pritom čosi svoje, identické.“ Presne to počujem na jeho albume „Forever You“, ktorý pre mňa navždy ostane synonymom pôvabnej elegancie a melodickej priezračnosti.

Autor: Peter Motyčka