Richard Csino: Hudobné nástroje boli mojimi hračkami

Stretol som sa s mladým basgitaristom, klaviristom a spevákom Richardom Csinom, ktorý sa na slovenskej jazzovej scéne zjavil iba nedávno. V podstate od začiatku sa dostal medzi absolútnu špičku slovenskej jazzovej scény. Porozprával som sa s ním o jeho muzikantských začiatkoch, o jeho súčasných a budúcich aktivitách, ale aj o jeho dramaturgickej aktivite v bratislavskom klube Jazz City Café.

 

Rišo prezraď nám, ako si sa dostal k hudbe a k hraniu. Začínal si ako klavirista, ale v súčasnosti pôsobíš hlavne ako basgitarista.

 

Narodil som sa do hudobníckej rodiny, takže hudobné nástroje boli mojimi hračkami. Máš pravdu, začalo sa to klavírom, ktorý som aj študoval na bratislavskom konzervatóriu. Neskôr sa mi však zapáčila basová gitara, fascinoval ma jej zvuk a úloha v kapele. Začal som na nej teda cvičiť a hrať. Taktiež sa mi páčila moderná jazz-funková, groovová hudba takže to asi súviselo aj s tým.

 

V podstate ihneď si začal spolupracovať a hrať s celou špičkou slovenskej jazzovej scény – Eugenom Vizvárym, Martinom Valihorom, Dávidom Hodekom, Michalom Bugalom a tak ďalej. Ako sa ti to podarilo tak rýchlo?

 

Všetko to začalo tak, že som navštevoval koncerty týchto hudobníkov ako divák, následne sme sa dali do reči, skamarátili sme sa a začali sme spolu jamovať. Asi vo mne videli talent, keďže ma začali volávať na koncerty, čomu sa veľmi teším.

 

Venuješ sa viac groovovej hudbe ako tradičnému straightaheadovému jazzu. Vieš povedať prečo práve tento štýl?

 

Táto hudba sa mi vždy veľmi páčila. V kombinácii s basgitarou, klavírom a spevom, ktorému sa taktiež venujem ide o srdcovú záležitosť. Veľmi sa mi však páči aj tradičný mainstreamový jazz, hip-hop, pop, funk, soul, nebránim sa žiadnemu žánru.

 

Okrem bratislavského konzervatória si jazzovú hudbu neštudoval. Myslíš si, že je to správna cesta? Nikdy si nemal záujem študovať hudbu na akademickej pôde?

 

Nie som zrovna štúdijný typ, školy som nikdy nemal veľmi rád. Osobne mi teda najviac vyhovuje hranie a prax. Začal som hrať s našimi najlepšími hudobníkmi a myslím si, že na pódiu som sa toho naučil najviac. Určite by som sa v škole dozvedel mnohé informácie o hudbe, ale to sa dá získať aj praxou.

 

Okrem toho, že si vyťažený sideman, stál si pri otvorení jazzového klubu v Bratislave – Jazz City Café, kde si začal pôsobiť ako dramaturg. V Jazz City Café organizuješ všetky koncerty a jam sessions. Ako si sa k tomuto dostal?

 

Stalo sa to úplnou náhodou. Prišiel som do Jazz City Café a opýtal som sa personálu, či by som tu mohol hrať. Oni mi odpovedali, že áno. Dali sme sa do reči a personál mi prezradil, že nemali človeka, ktorý by organizoval koncerty. Napadlo mi, že by to mohla byť pre mňa zaujímavá skúsenosť . Tak som tam teda začal robiť dramaturga.

 

Za tých pár mesiacov čo klub funguje, sa tam uskutočnilo veľmi veľa výborných koncertov a štvrtkových jam sessions. Ako si spokojný s celkovým priebehom v klube? Chcel by si divákov na niečo upozorniť?

 

Prial by som si, aby sa tu stretávalo čím viac hudobníkov, podobne ako tomu bolo asi pred 15 rokmi v Hlave XXII. House Band, ktorý tu hráva každý štvrtok v rámci jam sessions je vynikajúci. Touto cestou by som chcel pozvať všetkých hudobníkov, mladých aj skúsenejších, aby využili túto príležitosť a chodili si sem zahrať. Som však  rád, že sa tu konajú aj koncerty, ktoré prekračujú európske hranice, udeje sa tak aj 10. marca, kedy vystúpi newyorská kapela klaviristu Marka Churnchetza - MARKO CHURNCHETZ TRIO ft. JONATHAN HOARD (USA) - spolu s nimi vystúpi aj Michal Bugala.

 

 

Čo by si odporúčil mladej generácii hudobníkov ktorí sa chcú venovať jazzu a príbuzným žánrom?

 

Určite by som im odporúčil, aby veľa cvičili, hrali a jamovali. Nech sa nehanbia a idú si zahrať s lepšími hudobníkmi ako sú oni. Som presvedčený, že práve toto im v ich hudobnom vývoji najviac pomôže. Ak to tak cítia, nech idú hudbu študovať a nech sú otvorení rôznym žánrom.

 

Ako stíhaš robiť dramaturgiu a zároveň hrávať? Musíš byť veľmi vyťažený.

 

Áno berie mi to veľa času, ale baví ma to a som rád, že máme v Bratislave miesto kde sa môžu hudobníci stretávať, jamovať a koncertovať.

 

V súčasnosti pôsobíš najviac ako sideman. Plánuješ prezentovať aj svoje vlastné projekty?

 

Určite áno, už pár rokov komponujem, spievam a hrám svoje vlastné skladby, ale myslím si, že to ešte má svoj čas. Musí to prísť prirodzene. Najviac hrávam práve v Jazz City Café, takže pozývam všetkých divákov práve tam.

 

 

Dávid Oláh