Reportáž: Lukáš Oravec Quartet & Slovak Sinfonietta v Žiline dodali nový charakter Oravcovej hudbe

Vo štvrtok 7. februára 2019 sa v Žiline uskutočnila premiéra projektu Lukáš Oravec Quartet (SK/CZ) v spolupráci so Štátnym komorným orchestrom Žilina. Odzneli špeciálne zaranžované kompozície lídra projektu, slovenského jazzového trubkára Lukáša Oravca a taktiež jedna skladba vážnej hudby, to všetko zaranžované pre 21-členný sláčikový orchester a jazzové kvinteto. Pozvanie na spoluprácu prijali mimoriadni hostia, hviezdny saxofonista Andy Middleton (USA), newyorský pianista Danny Grissett a ruský dirigent a zároveň aranžér takmer všetkých skladieb Pavel Klimashevsky.

Na nový projekt Lukáša Oravca bolo zvedavé množstvo ľudí, žilinský Dom umenia Fatra bol krátko pred 19. hodinou už takmer úplne plný a všetci so zvedavosťou čakali na túto premiéru kombinácie jazzovej kapely so sláčikovým orchestrom. Na programe boli až na jednu výnimku skladby Lukáša Oravca, zaranžované medzinárodne uznávaným aranžérom, skladateľom, dirigentom a kontrabasistom Pavlom Klimashevskym. Ten zároveň koncert prišiel aj oddirigovať, vďaka čomu sme z prvej ruky mali možnosť vnímať jeho aranžérsku predstavu - porovnateľné s tým, ako keď vo vážnej hudbe diriguje svoje skladby sám skladateľ. 

Koncert začal skladbou venovanou zosnulému trubkárovi Martinovi Ďurdinovi s názvom Moonday. Hneď od prvých taktov bolo jasné, že tento večer bude výnimočný - aranžérska práca Klimashevskeho okamžite vniesla do Oravcovej hudby nádych modernej jazzovej koncepcie, akú je možné počuť na amerických súčasných albumoch. Husté jazzové harmónie a melodický kontrapunkt sláčikov pomohli vyniknúť peknej melodickej téme a dodali jej o niečo lyrickejší charakter. V druhej skladbe s názvom Mr. Martin opať Oravec pokračoval vo venovaní, tento krát bol tou osobou jeho niekdajší učiteľ trúbky. Clivé a tajomné intro v podaní sláčikového orchestra vyústilo do témy, kde si trúbka a sláky navzájom odpovedali a spolu vytvárali jednotný celok. Energia na seba nenechala dlho čakať a sóla vyústili do silného swingujúceho feelu, kde sa majstrovsky predviedol jeden z hostí, klavirista Danny Grissett a to aj vďaka intenzívnej podpore rytmiky v zložení Tomáš Baroš - kontrabas a Marián Ševčík - bicie. Napriek rytmickému pulzu a sile sólistov však dokázali aj sláčiky dokonale splynúť a podporiť tieto pasáže bohatými harmóniami.

Jeanette, skladba ktorú Lukáš Oravec napísal pre svoju súčasnú priateľku, bola pre mňa osobne najsilnejším emočným momentom koncertu. V pôsobivo prednesenej téme v podaní sólo trubky bez akéhokoľvek sprievodu vynikli pauzy - chvíľky úplného ticha, ktoré dodali melódií silnú emóciu. Keď sa pridal sláčikový orchester a kapela, skladba vyvrcholila v lyrické dielo, vyžarujúce kľud a priezračnosť. S týmto pokojom kontrastovala ďalšia skladba, Orfa Roots, ktorá sa niesla v znamení silnej energie. Vďaka kontrastom v podobe 12/8 energických plôch a následných sláčikových pasáží skladajúcich sa z držaných dlhých tónov sa zo skladby už od intra niesol dojem akejsi suity - teda skladby skladajúcej sa z viacerých oddelených častí splývajúcich do jedného celku. Každý zo sólistov dostal od aranžéra pre svoju improvizáciu mierne pozmenený podklad a kontext, prvý Grissett začal hrať open solo, ktoré postupne vyústilo do silného rytmického pulzu, kde sa na konci v najdynamickejších pasážach pridal celý orchester. Nasledovalo Oravcove sólo, ktoré začalo v stabilnom 4/4 rytme, no o chviľu sa akoby rozplynulo do otvoreného rytmického konceptu. V duu s kontrabasom vytváral harmonické plochy, o niečo neskôr sa pridal klavír, potom aj bicie, najprv v half-time feele, neskôr už v plnohodnotnom 4/4. Samozrejme vrchol sóla opäť podporil sláčikový orchester a na rade bol posledný sólista - američan Andy Middleton. Pre neho aranžér vytvoril formu dua s bicími na štýl dávnych nahrávok Johna Coltrana. Tu sa kapela a sláky pridali až v úplnom vrchole sóla, po ktorom zaznela opäť pôvodná téma skladby a majstrovsky zakončila prvú polovicu koncertu. Bola ohlásená pauza, počas ktorej mali ľudia možnosť vstrebať energiu posledných momentov.

Druhé kolo pokračovalo v duchu prvej polovice, začalo skladbou Interwaltz, po ktorej nasledovala skladba z albumu zoskupenia Kaunis 5 s názvom Kulosaari. Hoci pôvodne to bola skladba latino charakteru, Pavel Klimashevsky ju poňal z úplne iného uhla a prenesol ju do baladického charakteru. Pomalá téma pripravila priestor pre sólistov, pričom sláčikový orchester ich neustále harmonicky podporoval bohatými akordami. Po kontrabasovom a trubkovom sóle odrazu prišlo prekvapenie vo forme nečakaného intermezza v 7/8 rytmickej štruktúre. Takéto náhle zmeny sa v Klimashevskeho aranžmánoch počas koncertu objavili viac krát, či už striedanie kapely so orchestrom alebo rôznych nástrojových kombinácií, ako aj zmeny v rytmickom vnímaní skladby. Aj takýmito momentmi dokázal, že skutočne vynikajúco ovláda svoje remeslo.

Ďalším pomyselným emočným vrcholom programu a zároveň aj jedinou sklabou, ktorú neskomponoval Oravec a nearanžoval Klimashevsky, bol Air od Johana Sebastiana Bacha. V úprave Miroslava Hloucala sa snúbil jazz s klasickou hudbou a to skutočne nádherným spôsobom. Skadbu začal orchester sám, v typickej pôvodnej Bachovej verzii. V momente, keď sa pridala kapela sa skladba náhle zmenila - objavila sa jazzová harmónia, zhustený rytmus a nové farby vďaka trubkovej melódii ako aj následnému sólu. Sláky hrali väčšinu času aj v tejto časti skladby, oproti Bachovmu pôvodnému zápisu sa však ich textúra zmenila, vyplnila a obohatila o nové harmonické tenzie. Na uzatvorenie cyklu na konci opäť zaznela téma ako návrat ku klasike v podaní samotného sláčikového orchestra. Ako Oravec počas koncertu poznamenal - jazz a vážna hudba sú zložité žánre a je ťažké ich spojiť dokopy. V aranžmáne Miroslava Hloucala a podaní Oravcovho kvinteta a ŠKO sa im to však rozhodne podarilo.

Poslednou ohlásenou skladbou koncertu bol titul Ali - skladba venovaná bývalej priateľke z rovnomenného albumu, na ktorom ako hosť vystúpil americký saxofonista Bob Mintzer. Ako však pri predstavovaní skladby uviedol Lukáš Oravec, aranžér Klimashevsky však názov pochopil ako meno spojené s Blízkym východom a tak celý svoj výtvor situoval do príslušného hudobného charakteru. Vznikla tak úplne nová verzia skladby, tú pôvodnú pripomínajúca len vzdialene. Tento orientálny charakter bol vynikajúcim a veľmi pútavým ukončením celého koncertu a opäť sa tu majstrovsky predviedli sólisti - Lukáš Oravec, Andy Middleton a Danny Grissett. Po neutíchajúcom potlesku zahrala kapela ešte jeden prídavok, už však bez orchestra, keďže s tým už nemali nacvičený nijaký ďalší repertoár. Bola ním skladba Boca, jedna z prvých Oravcových kompozícií, ktorú zrejme jeho fanúšikovia už dobre poznajú z koncertov Lukáš Oravec Quartet.

Môj dojem z koncertu bol veľmi silný a pozitívny, kombinácia jazzovej kapely so sláčikovým orchestrom sa často na Slovensku nevidí a aranžér Pavel Klimashevsky vo svojich úpravách dokázal vyťažil z tohto spojenia maximum. Keď sa ku tomu pridali kvalitné inštrumentálne výkony sólistov a celej rytmickej sekcie, rozhodne výsledok stál za to. Pokiaľ sa Lukáš rozhodne tento projekt ďalej prezentovať a budete mať príležitosť sa tohto koncertu zúčastniť, rozhodne si ju   nenechajte ujsť!

Autor: Martin Uherek

Foto: Rudolf Baranovič