OpenJazzFest 2013 z pohľadu návštevníka: Deň prvý
Uskutočniť džezový festival pod holým nebom a v príjemnom prostredí prírody, to nebýva na Slovensku častým javom, aj napriek narastajúcej obľube tohto žánru. Svoju tradíciu i renomé si však usilovne buduje OpenJazzFest, festival džezových žánrov, ktorý privítal svojich návštevníkov v poradí na šiestom ročníku tohto podujatia. Pre džezového fanúšika je to ponuka, ktorá sa neodmieta, všedného poslucháča môže festival len kultúrne obohatiť, nedžezového fanúšika príjemne prekvapiť, a tak sme sa aj s kamarátom ako nevšední poslucháči vybrali za kultúrou, veď sme aj mali na čase, bol to náš prvý ročník.
Neobyčajnosť festivalu bola zrejmá už od príchodu na miesto konania. Tak ako po minulé roky, i tento rok sa festival konal v rekreačnom areáli Zelená voda, čo znamená tieň v podobe stromov a osvieženie v podobe zelenej vody. Netrvalo teda dlho, a pôvodný plán jazdiť hore-dolu sa zmenil na stanovačku pri vode. Po vyriešení našich existenciálnych problémov sme sa mohli odobrať do areálu festivalu, kde už bolo cítiť isté vzrušenie z otváracieho koncertu, o ktorý sa postarala kapela okolo Danijela Čačija, speváka pôvodom z Chorvátska. Toto hudobné teleso pozostávalo z piatich mladých a nepochybne talentovaných umelcov, ktorých spája štúdium na univerzite v Grazi. Danijel so svojou kapelou od prvého momentu ubezpečil poslucháčov, že sú na správnom mieste. Jeho barytón sa niesol amfiteátrom v štýle bel canta, ako ho poznáme u legendy jazzového spevu, Franka Sinatru, čo isto potešilo staršie generácie poslucháčov, ktorí predstavovali na festivale väčšinu. Nebol to síce repertoár Franka Sinatru, ktorý sa niesol areálom, i keď rytmika kapely pulzovala v swingovom rytme, skladby boli sofistikovanejšie, príznačnejšie pre súčasný džez. Kapela mala aj svojho slovenského zástupcu. Talentovaný gitarista Ľuboš Brtáň predviedol hru s patričným zmyslom pre zdržanlivosť, čím dodal svojmu prejavu nadhľad. Aj keď sa gitara považuje skôr za sprievodný nástroj, Ľuboš vystupoval prevažne v úlohe sólového hráča. Danijel Čačija Quintet sa ukázal ako ideálny výber na rozohriatie publika pred nástupom legendy „mainstream jazzu“ Scotta Hamiltona.
Popredný americký tenorsaxofonista Scott Hamilton bol spolu s Nothing But Swing Trio nepochybne vrcholom piatkového večera. Svojou precíznou hrou táto kapela očarila nielen konzervatívnych poslucháčov, ale aj fanúšikov súčasného džezu. Zvuk surového tenorsaxofónu spolu s dokonalou rytmikou v podaní slovenských NBS Trio bol skutočnou lahôdkou pre džezového puritána, pričom scenéria areálu robila tento koncert naozaj výnimočným. Nebýva totiž zvykom hrať takmer „na vode“. Počas koncertu zazneli rôzne džezové štandardy od balád typu „It Could Happen to You“ až po zbesilú naháňačku „Cherokee“.
Krátko po výživnom koncerte sa na pódiu pripravila ďalšia hudobná skupina. Česko-slovenské zoskupenie TUTU & Michal Žáček spolu so vzácnym americkým hosťom, Teresou Polk dalo už na zvukovke najavo, že sa v histórii džezu posunieme o niekoľko dekád bližšie k súčasnosti. Na svoje si prišli najmä nadšenci „jazz-rocku“. Zoznam skladieb pochádzal z autorských dielní Borisa Urbánka a saxofonistu Michala Žáčka ktorý na konci minulého roka vydal debutový album „Beautiful Day“. Teresa Polk bola príjemným osviežením kapely, svojím temperamentom priniesla na pódium poriadnu dávku energie, hoci pri skladbe „Beautiful Day“, z rovnomenného albumu Michala Žáčka, ostal jej hudobný potenciál tkvejúci najmä v gospelovej hudbe, nevyužitý.
Prvý večer tohto festivalu uzatvoril rakúsky organista Raphael Wressnig & The Big Boogaloo Hornz. Raphael je laureátom mnohých ocenení, z ktorých najprestížnejšie je nominácia časopisu Downbeat do kategórie „BEST ORGAN PLAYER 2013“. Je pravda, že Raphael počas vystúpenia nešetril talentom a hneď prvú skladbu ukončil akoby v štýle poslednej skladby. Vynárala sa teda otázka, čo bude ďalej? V tom momente ale asi nikoho nenapadlo, že Raphael je schopný vyliezť na svoje hammondy a hrať nohou. Gitarista Enrico Crivellaro sa však nedal zahanbiť a svoje gitarové sólo rozvinul až za chrbát. Hranie zubami ale našťastie už nerozvíjal. Nepochybujem, že pre skupinu tancujúcich táto veľkolepá show priniesla žiadaný efekt. Treba uznať, že kapela „šlapala“ ako sa na funkové formácie patrí.
Prvý deň sme mali úspešne za sebou, do stanu sme odchádzali príjemne unavení a zaspávali plní očakávania.
Ondrej Kopecký
Foto: OpenJazzFest
Galéria
