Jubilejný Jazz START UP: večer víťazov bez porazených

Presne, ako som pred niekoľkými dňami uviedol v upútavke na nedeľný finálový večer Jazz START UP: bolo to napínavé do poslednej sekundy. Teraz nemyslím len samotné jazzové zápolenie, ale aj to, čo koncertu v Štúdiu 5 bratislavského Slovenského rozhlasu predchádzalo.

Mnohí si nervózne „ohrýzali prsty“ a s napätím sledovali znovuzrodenie Francúzov, ktorí v druhom polčase doslova „vstali z popola ako bájny Fénix“, alebo nekonečne trvajúce predĺženia a konečné rozstrely. Veru, šampiónom mohol byť len jeden, hoci si to obaja zaslúžili. A čosi podobné sa udialo len niekoľko minút po vyhlásení nového svetového majstra. Presne o siedmej hodine večernej naštartoval moderátor Ján Sklenár jubilejný desiaty ročník zápolenia mladých jazzových talentov Jazz START UP. Aj keď v tomto prípade by som výraz „mladých“ nahradil skôr „novými“ talentami, keďže vekový priemer v jednotlivých zoskupeniach značne stúpol.

Ale pekne poporiadku. Súťažiacich, porotu i divákov privítal aj gitarista Boris Čellár z portálu Jazz.sk, ktoré podujatie v spolupráci s Rádiom Devín organizuje. A potom nastúpila hudba. Kompozície breznianskeho tria Voľná plocha vychádzali z nápaditých basgitarových figúr Radoslava Bútoru, do ktorých gitarista Rastislav Černák vstupoval zvukomalebnejším i priamočiarejším spôsobom. Bubeník Juraj Kriváň sa do konverzácie zapájal citlivo, miestami dokázal aj pritvrdiť. Hoci tituly ako Tri100 hrmených, Trpkosladkô a Jalovica by snáď evokovali rázovitejší prístup poznačený folklórom, ocenil som vlastný pohľad na vec a porota rovnako ocenila tvorbu Voľnej plochy „Cenou Beyerdynamic“ od spoločnosti BaSys, vďaka ktorej si členovia môžu prilepšiť audiotechnikou tohoto špičkového výrobcu.

V istom zmysle striedmejšiu zvukovosť breznianskeho tria vystriedalo zvukovo plnokrvné košické kvinteto the Bureau. Vynikajúcim homogénnym zvukom s tandemom dychových nástrojov a zvonivých klávesov upútalo na prvé počutie. Nehovoriac o bezchybnej pulzácii bubeníka a lídra kapely Štefana Faška. Na tomto mieste musím vyzdvihnúť majstrovstvo zvukára Petra Szabadoša, ktorý dokázal odhadnúť potenciál všetkých účinkujúcich a vyčaroval kapelám skutočne dokonale vyvážený zvuk. Nehovoriac o pohode a dobrej nálade, ktorá z neho sršala na každom kroku. Klobúk dole, zvukový majstre!

Počas vystúpenia the Bureau sa mi nechcelo veriť, že v danej zostave (Daniel Hančikovský – trúbka, Radovan Česnek – tenorsaxofón, Daniel Tresa – klávesové nástroje, Gregor Chalupecký – basgitara, Štefan Faško – bicie nástroje) funguje kapela len tri mesiace! V ich prejave bolo cítiť rešpekt pred tradíciou, hoci v aktualizovanej súčasnejšej podobe. Predstavou je v prvom rade komunikatívna hudba, bez prídavných barličiek či znížených estetických nárokov. Legendárna skladba Lotus Blossom trubkára Kennyho Dorhama zaznela v živelnej podobe Freddieho Hubbarda a hoci frázovanie chytľavej témy v podaní saxofonistu s trubkára miestami drhlo, náznak pri hľadaní spoločnej cesty a vlastného zvuku the Bureau bol zrejmý. Právom im prischla „Cena za živé vystúpenie“ s možnosťou účinkovania na domácich festivaloch. Určite ich príďte povzbudiť na Medzinárodný jazzový festival v Košiciach, Mikulášsky jazzový festival, Trnavský Jazzyk či na bratislavský Pet Jazz!

Najlepšie na koniec? Kvarteto vedené kubánskym tenorsaxofonistom Israelom Mrazikom Figueredom by asi nebolo úplne spravodlivé porovnávať s predchádzajúcimi kapelami, pretože viacerí jeho členovia patrili k domácim harcovníkom. Keďže sa líder objavil na Slovensku len pred niekoľkými mesiacmi, určite mu treba nechať priestor a čas na „porozhliadnutie sa“. Ako sám prehlásil, s obdivom vzhliada k slovenským jazzmanom (počas krátkeho rozhovoru menoval Radovana Tarišku a Klaudia Kováča) a vďaka Jam Sessions v bratislavskom Kafe Scherz sa mu naskytla príležitosť spolupráce s tamojším „domovským“ kontrabasistom Jurajom Kalászom, gitaristom Petrom Palajom a bubeníkom Marcelom Kóňom, s ktorými sa predstavil aj v nedeľu 18. decembra v Bratislave.

Figueredovmu prejavu prakticky niet čo vytknúť: horizontálna línia sól zdôrazňovala melodickú predstavu saxofonistu (u nás zriedka počutý „storytelling“) a práve v tomto smere našiel dokonalého partnera v gitaristovi Petrovi Palajovi. „Prikorenenie“ načrtnutej mainsteamovej línie afrokubánskym feelingom a zvýraznenie celkového temperamentu by jeho hru ešte väčšmi ozvláštnilo a zexkluzívnilo. Vo svojom veku (má len 26 rokov) je však Figueredo obrovským prísľubom a obohatením domácej scény a verím, že o ňom ešte budeme veľa počuť. Napríklad aj prostredníctvom debutového albumu, ktorý by mal uzrieť svetlo vďaka „Hlavnej cene“ START UP – dvojdňovému nahrávaniu v profesionálnom Štúdiu J a spolupráci s vydavateľstvom Pavian Records.

Sláva víťazom – česť porazeným? Jubilejný ročník Jazz START UP našťastie nemal porazených a každý, kto tento výnimočný nedeľný večer zažil akýmkoľvek spôsobom, to môže len potvrdiť.

Autor: Peter Motyčka

Fotografie: Rudolf Baranovič