Je považovaný za jedného z najlepších bubeníkov našej doby. Jeho meno svieti na nespočetnom množstve nahrávok všemožných hudobných žánrov. Je vyhľadávaným štúdiovým i koncertným hráčom, nahráva hudbu do filmov, televízie, aj rádia. Bubeník Vinnie Colaiuta.
Vinnie Colaiuta sa narodil 5.februára 1956 v pennsylvánskej dedine Brownsville. Na bicie začína hrať už v detstve, svoju prvú biciu sadu dostáva od rodičov v štrnástich. Zapisuje sa na bostonskú Berklee College of Music. Po roku štúdii odchádza, a sťahuje sa do Los Angeles. V rokoch 1976-77 sa pripája ku kapele Christopher Morris Band, čo je zdokumentované na albume z rovnomenným názvom.
Pravým zlomom v hudobnej kariére sa však stáva apríl roku 1977. Dvadsaťdva ročný Colaiuta je na konkurze u Franka Zappu. Zahrá notoricky náročnú skladbu „The Black Page“, a stáva sa členom Zappovej kapely, ako hlavný bubeník pre živé vystúpenia, aj štúdiové nahrávky. Colaiutova hra na Zappových albumoch Tinsel Town Rebellion (1981), Joe's Garage (1979), a Shut Up 'n Play Yer Guitar (1981) je považovaná mnohými bubeníkmi za najohromujúcejšie nahrávky vôbec. Album Joe's Garage bol umiestnený v roku 1993 v rebríčku časopisu Modern Drummer medzi top 25 bubeníckymi nahrávkami všetkých čias.
Na Colaiutovu neuveriteľnú zručnosť hrať Zappove zložité polyrytmy spomína gitarový virtuóz Steve Vai: „Vinnie je jeden z najobdivuhodnejších hráčov z listu na svojom nástroji, aký kedy vôbec žil. Na jednej skúške u Zappu na začiatku 80.rokov, Frank priniesol kompozíciu s názvom „Mo 'N Herb's Vacation“. Neskutočne zložitú. Všetky bicie boli napísané, ako v „The Black Page“, akurát ešte náročnejšie. Boli tam behy ako 17 nad 3, a každý bubon bol zapísaný zvlášť. Sedela tam celá partia ľudí, aj Terry Bozzio (slávny Zappov bubeník). Vinnie mal noty na stojane po svojej pravici. Po ľavici mal tiež stojan, na ktorom mal na doske sushi, chápete? Prišiel prvý riff a s ním tlmenie činelov a hi-hatky, otáčanie rototomov, a všetky tie Zappove šialenosti. A sledujem, že to všetko číta z listu. Vinnie má zvyk posúvať si okuliare na nose prostredníkom pravej ruky. Ako hrá, dostáva sa na posledný takt na konci strany, jednou rukou otočí list, potom pokračuje v hre pravou rukou, zatiaľ čo ľavou sa natiahne za sushi, dá si ho do úst, pokračuje v riffe ľavou rukou a nohou, napráva si pravou rukou okuliare a potom dohrá takt. Bola to tá najšialenejšia vec akú som videl. Frank vyhodil noty do vzduchu, Bozzio sa otočil a odišiel. Ja som sa začal neskutočne smiať“.
Po odchode od Zappu spolupracuje Colaiuta s množstvom významných umelcov sveta širokého rozptylu žánrov popu, rocku, aj jazzu. Nájdeme ho na nahrávkach hudobníkov ako Joni Mitchell, Barbra Streisand, Chaka Khan, Megadeth, Leonard Cohen, The Beach Boys, Chick Corea, Herbie Hancock, Quincy Jones a mnohých ďalších.
V roku 1990 sa pripája Colaiuta ku Stingovej kapele na turné k albumu The Soul Cages. Pri Stingovi ostáva sedem rokov. V roku 1999 odmieta ponuku na turné k albumu Brand New Day, kvoli značnej dĺžke typických Stingových svetových turné. Colaiutove bicie môžeme počuť na štúdiových albumoch Ten Summoner's Tales (1993), Mercury Falling (1996), tri skladby na Brand New Day (1999) a dve skladby na Sacred Love (2003).
Autorský album s názvom Vinnie Colaiuta vychádza v roku 1994. Hrajú na ňom hudobníci ako Pino Palladino, Sting, John Patitucci, Chick Corea, Herbie Hancock, alebo Dominic Miller.
Vinnie Colaiuta vyhral osemnásť krát cenu „Bubeník roka“ časopisu Modern Drummer, a bol zaradený do jeho siene slávy v roku 1996.
Zdroj: allaboutjazz.com
Peter Baláž
