Jazzman týždňa: Jamie Cullum
Nominácie na cenu Grammy, dva Zlaté Glóbusy, dva ocenenia GQ Man of the Year a mnoho ďalších. Stal sa najúspešnejším britským jazz-popovým umelcom s predanými vyše 10 miliónmi albumov po celom svete. Klavirista, spevák a skladateľ Jamie Cullum.
Narodil sa 20. Augusta 1979 v meste Rochford v Essexe na východe Anglicka, 70 kilometrov od centra Londýnu. Krátko po narodení sa však presťahovali a detstvo prežil v meste Hullavingtom na juhozápade Anglicka. Hudobná kariéra Jamie Culluma bola veľmi zaujímavá a strastiplná. Keď mal dvadsaťjeden rokov písal hudbu pre päť rozdielnych projektov a túžil sa vďaka svojej usilovnej práci presadiť. Ako jazzový klavirista sa okrem klubových koncertov spočiatku orientoval aj na hrania na rôznych párty, svadbách a bar mitzvah. Predtým než skončil vysokú školu odohral skoro tisícku koncertov. Pomocou zárobku z koncertov si dokázal financovať školné a postupom času, so zvyšnými peniazmi vo vrecku sa mladý vynikajúci klavirista a spevák rozhodol nahrať svoj prvý album. Bez akejkoľvek vydavateľskej a producentskej pomoci vydal na vlastné náklady za necelých 500 libier a v svojej producentskej réžii v roku 1999 album Heard it All Before so svojím Jamie Cullum Triom. Album plný coververzií vyšiel len v počte 500 kusov a dnes je vyhľadávanou raritou, ktorej cena sa pohybuje okolo 600 libier za jedno CD. Zárobok so svojho prvého albumu použil na nahrávanie ďalšieho s názvom Pointless Nostalgic, tentokrát už však so špičkovými jazzovými hudobníkmi Martin Shawnom na trumpete, Martin Gladdishom na trombón, Matt Watesom na alt saxofóne, Dave O’Higginsom na tenor saxofóne, Ben Castle na tenor saxofóne, Geoff Gascoynom na base a Sebastiaan de Kromom na bicích nástrojoch. Album vyšiel pod producentským dozorom Alan Batesa a pod hlavičkom Candid Records v roku 2002. Postupne sa začal Jamie Cullum dostávať na výslnie. Klubové koncerty vystriedali veľké festivaly.
Jamie Cullum dokázal prepojiť rôznorodé hudobné žánre od jazzu, rocku a popu, čo mu postupne viac prinášalo úspech v globálnom svete. Veľkého uznania sa dočkal pri spolupráci s hercom Clint Eastwoodom na filme Gran Torino s rovnomenným soundtrackom, za ktorý získal nomináciu na Zlatý Glóbus. Rok 2003 priniesol Jamie Cullumovi zmluvu s vydavateľstvom Universal. Vydal album Twentysomething so singlom All At Sea, z ktorého sa veľmi rýchlo predalo vyše milión kusov. Na ďalší rok absolvoval turné po Amerike, mal možnosť vystúpiť so Stevie Wonderom na Namm Show. Za predaj albumu Twentysomething, ktorý dosiahol vyše tri milióny predaných kusov získal platinové platne. Niekoľko významných nominácií a predstavení na The Brit Awards ho priviedli späť do Anlgicka. Stal sa headlinerom Glastonbury Festival a jeho vystúpenie bolo naživo vysielané na Bbc, čo bolo prelomovým okamihom v jeho nasledujúcej kariére. Zakrátko sa dostal na vzdialenejšie kúty sveta, dokonca nahrával na Novom Zélande singel k filmu Bridget Jones The Edge of Reason.
V septembri 2005 vydal svoj štvrtý album Cathing Tales vo Veľkéj Británii a o pár mesiacov vyšiel v USA. Na albume sa nachádzajú okrem niekoľkých štandardov aj kompozície z pera Jamieho a jeho otca Ben Culluma. Stewart Levine, producent albumu pozval na spoluprácu renomovaného hip-hopového DJ a člena zoskupenia Gorillaz Dan Nakamura aby mu pomohol pri produkcii skladby Get Your Way. Cathing Calets obsadil množstvo prestížnych hudobných rebríčkov a získal mnohé vysoké hodnotenia a v neposlednom rade nomináciu na Grammy.
Po dlhšej pauze sa Jamie Cullum usadil v Los Angeles, kde začal nahrávať svoj ďalší štúdiový album. Jeho najbližším spolupracovníkom pri tomto albume bol Greg Wells. V Sunset Sound Studios v L.A. nahral zatiaľ jeho najrafinovanejší album Pursuit (2009). Jamie tu predstavil celú škálu jeho hudobných vplyvov, od jemne ladených skladieb ako If I Ruled The World, cez groove We Run Things, It’s Bold až po cover verziu speváčky Rihanny Don’t Stop the Music. Po štyroch rokoch sa znovu vrátil do štúdia. V roku 2013 vydal album Momentum. V jednom z rozhovorov o tomto albume naznačil, že pojednáva o období kedy sa v mladom človeku láme obdobie dospievania, jednou nohou už vstúpil do sveta dospelých ale zároveň v ňom ostal zostatok detských fantázií. Zároveň bol tento album aj akýmsi veľmi rýchlym prechodom k ďalšiemu albumu Interlude, prvým skutočne jazzovým albumom. Výber dvanástich jazzových klasík nachádzajúcich sa na albume veľmi úzko súvisel s rozhlasovou reláciou, ktorú Jamie Cullum vedie. Producent albumu Benedic Lamdin bol hosťom jednej z Cullumových relácii a rovnako dva spevácke duety s Gregory Porterom (Don’t Let Me Be Misunderstood) a Laurou Mvulou (Good Morning Heartache) vznikli na základe ich hosťovania v relácii. Počas vydania albumu sa so svojím najnovším projektom predstavil v jedných z najznámejších jazzových klubov na svete, v New-yorskom Blue Note a v Londýnskom Ronnie Scotts. Na albume sa u Jamie Culluma prejavil aj jeho ďalší talent a pretavil svoju dlhodobú lásku a záujem o fotografiu. Veľkú časť Coveru albumu mal pod producentskou taktovkou práve Jamie Cullum, následne boli niektoré jeho diela vystavené v galériách v Nemecku a v Londýne, rovnako ako aj v booklete samotného albumu.
Jamie Cullum je ženatý s modelkou Sophie Dahl a otcom dvoch detí, dcér Lyry a Margot. V súčasnej dobe Jamie Cullum uvádza svoju vlastnú rozhlasovú reláciu pre BBC Radio 2, ktorá patrí medzi najlepšie hodnotené stanice v Európe. Za svoju reláciu získal dve ceny New York Radio Awards a prestížnu zlatú Sony Radio Award vo Veľkej Británii.
autor: Patrik Gömöri
zdroj: www.jamiecullum.com
