Jazzman týždňa: Henry Threadgill
V období jazzu priniesla avantgarda desiatky pozoruhodných umelcov. Bolo však pomerne málo takých, ktorí dokázali byť aj vynikajúcimi skladateľmi. Saxofonista Henry Threadgill je výnimkou, patriacou do exkluzívneho klubu avantgardných skladateľov. Spolu s umelcami ako Anthony Braxton a Muhal Richard Abrams patrí do skupiny najoriginálnejších jazzových skladateľov svojej generácie.
Narodil sa 15. februára 1944 v Chicagu v štáte Illinois. Na strednej škole sa objavil v školskej kapele, ešte ako bubeník a krátko nato presedlal na dychové nástroje. Začínal s barytón saxofónom, prechádzal však aj ďalšími typmi, až nakoniec skončil pri alt saxofóne a flaute. Bol zakladajúcim členom združenia AACM (Association for the Advancement of Creative Musicians) v rodnom Chicagu. V roku 1967 sa mu do rozbiehajúcej kariéry zamiešalo narukovanie do americkej armády, odišiel do Vietnamu, ale už o dva roky sa vrátil späť do Chicaga. Absolvoval štúdia na konzervatóriu v Chicagu v odbore klavír, flauta a kompozícia. S kontrabasistom Fred Hopkinsom a bubeníkom Steve McCallom založili trio s názvom Air, jednu z najslávnejších a veľmi dobre kritikmi prijatú avantgardnú jazzovú skupinu 70-tych a 80-tych rokov. Prvý album s názvom Air Song vydali v roku 1975. Henry Threadgill sa na ňom predstavil aj ako autor všetkých kompozícií. S týmto zoskupením vydali spolu trinásť albumov.
S vidinou lepších možností sa presťahoval do New Yorku, kde sa pokúšal nájsť nové inšpiračné zdroje, nových spoluhráčov a začal skúmať rôzne žánre a inovatívne spôsoby hry a techniky. Svoju prvú sólovú platňu vydal v roku 1979 s vlastným nonetom v obsadení: Henry Threadgill – alt saxofón, Douglas Ewart – bas klarinet, Joseph Jarman – soprán saxofón, Wallace McMillan – tenor saxofón, Amina Claudine Myers – spev, a štyria basisti, Leonard Jones, Brian Smith, Rufus Reid a Fred Hopkins. Jej názov bol X-75 Volume 1, svojho pokračovania sa však nedočkala. V New Yorku sa v hudobníckych kruhoch začal etablovať a prejavoval sa ako novátor v inštrumentácii. V polovici 90-tych rokov uzavrel zmluvu s vydavateľstvom Columbia, cez ktoré vydal niekoľko zaujímavých albumov. V roku 1994 album Carry the Day, o rok nato Makin´ a Move a v roku 1996 Where´s Your Cup? Ako sideman sa predstavil na albumoch rôznych hudobníkov, ako napríklad Muhal Richard Abrams, Chico Freeman, Roscoe Mitchell, Fran Walton, David Murray, Bill Laswell, Leroy Jenkins, Kip Hanrahan, Billy Bang, Abiodun Oyewole a ďalší.
Od nového milénia spolupracuje s vydavateľstvom Pi redords, vydal niekoľko albumov so zoskupením Zooid, Up Popped the Two Lips (2001), Pop Start the Tape, StoP (2005), This Brings Us to Volume 1/2 (2009,2010), Tomorrow Sunny, The Revelry (2012) a In for a Penny, In for a Pound (2015). Za posledný menovaný album získal v roku 2016 Pulitzerovu cenu za hudbu. Napriek vysokému veku je ešte stále hudobne činný a sporadicky sa objavuje na pódiu.
Autor: Patrik Gömöri
Foto: www.kqeg.org
Zdroj: www.allmusic.com
