Jazzman týždňa: Dave Brubeck

Dave Brubeck bol jedným z najaktívnejších a najpopulárnejších hudobníkov vo svete jazzu aj súčasnej „klasickej“ hudby. Library of Congress aj Kennedy Center ho titulovali ako „Žijúcu legendu“ a celkom oprávnene – s kariérou trvajúcou už vyše šesť dekád, experimentami s nepárnymi metrami, improvizovaným kontrapunktom, polyrytmom a polytonalitou za sebou necháva nemálo inovácií. 

David Warren Brubeck sa narodil 6. decembra 1920 v meste Concord v Californii do hudobníckej rodiny. Jeho matka ho začala učiť hrať na klavír keď mal štyri roky a jeho dvaja starší bratia boli tiež profesionálni hudobníci. Keď mal dvanásť rokov, celá rodina sa presťahovala na farmu a jeho život sa podstatne zmenil. Hodiny hry na klavír skončili a s otcom začal pracovať na veľkom dobytčom ranči. O dva roky, vo svojich štrnástich, začal počas víkendov hrávať v miestnej tanečnej kapele. Keď začal študovať na univerzite College of the Pacific v meste Stockton v Californii, mal v pláne vyštudovať veterinu a vrátiť sa na ranč. Počas štúdií sa však začal venovať jazzu, hrával v miestnych kluboch, a nakoniec zmenil svoj odbor na hudbu. Po ukončení štúdia v roku 1942 naverboval do armády, kde viedol vojenskú kapelu, a krátko na to sa oženil s Iolou Withlock, s ktorou sa stretol ešte na vysokej škole. Potom ako bol z armády v roku 1946 prepustený, začal študovať kompozíciu u francúzskeho skladateľa Dariusa Milhauda na Mills College v Oaklande v Californii. Milhaud Brubecka a ďalších svojich študentov podporoval v jazzovej tvorbe, čo nakoniec v roku 1947 viedlo ku vzniku formácie Dave Brubeck Octet. Z tejto formácie vznikla menšia trojčlenná – Dave Brubeck Trio. Nahrávky, ktoré ako trio spolu s Calom Tjaderom (bicie a vibrafón) a Ronom Cotty (kontrabas) nahrali, boli prvé Brubeckove skladby, ktoré vyhrali v súťaži. 

 

V roku 1951 vznikol Dave Brubeck Quartet, v ktorom hral Paul Desmond, taktiež bývalý člen oktetu. Dvojica Brubeck a Desmond spolupracovali viac ako 17 rokov. Dave Brubeck Quartet si v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch získali množstvo fanúšikov hlavne na vysokých školách, kde predstavili jazz mladým ľuďom. Medzi ich divákov však nepatrili výhradne študenti. Hrávali aj jazzových kluboch v rôznych amerických veľkomestách a koncertovali spoločne s významnými jazzovými hudobníkmi, ako Duke Ellington, Ella Fitzerald, Charlie Parker, Dizzy Gillespie či Stan Getz. Vyhrali množstvo ocenení a umiestnili sa na prvých miestach v hlasovaniach kritikov aj čitateľov rôznych magazínov. V roku 1954 sa portrét Davea Brubecka objavil na titulke časopisu Time, v ktorom vyšiel článok o renesancii jazzu a o fenomenálnom Brubeckovi. Prvé medzinárodné turné kvarteta viedlo cez Poľsko, Indiu, Turecko, Srí Lanku, Afganistan, Pakistan, Irán a Irak. Po stretnutí s toľkými výrazne odlišnými kultúrami začali do svojej hudby vmiešavať exotické elementy. V nasledujúcom roku, 1959, vyšiel album Time Out, v ktorom experimentovali s metrom. Prekvapilo ich, keď sa album Time Out stal prvým jazzovým albumom, ktorého sa predalo viac ako milión kópií. Skladby „Blue Rondo a la Turk“ a „Take Five“ sa stali hitmi a nechýbali v jukeboxoch po celom svete. 

Na začiatku svojej kariéry písal Brubeck v prvom rade skladby pre Quartet a z niektorých jeho skladieb sa stali jazzové štandardy (napr. „The Duke,“ „In Your Own Sweet Way“). Neskôr sa venoval aj orchestrálnej tvorbe a experimentoval s integrovaním jazzu a jazzových prvkov do klasických foriem. V roku 1959 nahral s kvartetom kompozíciu jeho brata Howarda „Dialogues for Jazz Combo and Orchestra“ s New Yorkskou filharmóniou pod taktovkou Leonarda Bernsteina. V roku 1960 zložil pre Americké baletné divadlo (American Ballet Theatre) skladbu „Points on Jazz“ a komponoval pre a koncertoval s tanečným súborom Murray Louis Dance Co. Prvú orchestrálnu kompozíciu napísal v roku 1962. Bola to skladba „Elementals,“ ku ktorej Lar Lubovitch spravil choreografiu a v súčasnosti patrí do repertoáru baletného súboru San Francisco Ballet ako aj do repertoáru niekoľkých ďalších tanečných súborov. V tom istom bolo hudobno-divadelného predstavenie „The Real Ambassadors“ uvedené na Monterey Jazz Festival. Účinkovali tam napríklad Louis Armstrong a Carmen McRae. 

 

V roku 1967 bol kvartet rozpustený a Brubeck sa sústredil na komponovanie orchestrálnych diel. V nasledujúcom roku mala premiéru jeho oratórium „The Light in the Wilderness“ pre barytón, zbor, orgán. Cinncinnatský symfonický orchester dirigoval Erich Kunzel. Nasledujúci rok zložil kantátu „The Gates of Justice.“ 

 

Od roku 1968 hral v zoskupení Dave Brubeck Trio & Garry Mulligan, ktoré fungovalo sedem rokov. Mulligan hral na barytónový saxofón a v triu bol okrem Brubecka ešte Jack Six (kontrabas) a Alan Dawson (bicie). V tomto období hrával Brubeck so svojimi troma synmi Dariusom, Chrisom a Danom. Na „rodinnom“ projekte „Two Generations of Brubeck“ (Dve generácie Brubeckov) s nimi často hrávali aj Garry Mulligan a Paul Desmond. 

 

V osemdesiatych rokoch sa vyformoval Dave Brubeck Quartet v obsadení Bill Smith (klarinet), Brubeckov syn Chris (elektrická basgitara) a Randy Jones (bicie). Spolu s týmto kvartetom hral Dave Brubeck v roku 1988 pre amerického a ruského prezidenta v Moskve na summite Reagan-Gorbačov. Odvtedy hral Dave Brubeck Quartet v Bielom dome viac krát pre rôznych prezidentov.

 

Dave Brubeck je stále aktívnejší ako skladateľ a vlastné skladby hral s väčšinou veľkých orchestrov a zborov v Spojených štátoch, ako aj s prestížnymi speváckymi zbormi a orchestrami v Európe. Pre návštevu Jána Pavla II. zložil „Upon This Rock,“ jeho omša „To Hope! A Celebration“ odznela v anglicky hovoriacich krajinách, v Nemecku, v Rusku aj v Rakúsku. V reperotári vlastných skladieb má Brubeck oratóriá, kantáty, baletné skladby, sláčikové kvartetá, komorné orchestre, skladby pre klavír, dva klavíre, pre husle.

Za svoju dlhú hudobnú kariéru dostal množstvo národných aj medzinárodných cien. Spomeňme aspoň niektoré z nich: Národnú medailu za umenie mu udelil prezident Clinton, od akadémie National Academy of Recording Arts and Sciences dostal Cenu za celoživotný úspech. Má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy a množstvo čestných doktorátov od amerických, anglických, kanadských a nemeckých univerzít, vrátane jedného čestného titulu z Fribourgskej univerzity vo Švajčiarsku. Umelecké ocenenia dostal aj v Rakúsku, Francúzsku a Taliansku. Prezidentskú medailu úspechu mu udelila jeho alma mater, univerzita College of the Pacific, kde pôsobil ako predseda Brubeckovho inštitútu, ktorý podľa neho pomenovali. 

 

V poslednej dobe, okrem komponovania, nahrával Dave Brubeck pre Telarc a koncertoval na festivaloch a v koncertných sieňach po celom svete so kvartetom: Bobby Militello (saxofón a flauta), Randy Jones (bicie), Michael Moore (kontrabas).