Hudba ma nebaví (1. časť): Ako MP3 kompresia vysáva radosť z hudby

Hudba ma nebaví (1. časť): Ako MP3 kompresia vysáva radosť z hudby

Nový výskum ukazuje, že mp3 komprimovanie hudobných nahrávok, bežná prax poskytovateľov hudby prostredníctvom internetu, odstraňuje „šťastné“ frekvencie. Naopak frekvencie, ktoré naše podvedomie spája s náladovosťou, záhadnosťou a negativitou, v skladbách ostávajú. Inak povedané, mp3 kompresia posilňuje emočne neutrálny a negatívny aspekt hudby.

 

Ron Mo, člen katedry informatiky na hong-kongskej University of Science and Technology, tvrdí, že príčinou vzniku tohto nežiadúceho účinku kompresie sú alikvotné tóny nástrojov, ktoré sa v dôsledku zmraštenia zvukového záznamu vytrácajú z nahrávky. Tieto alikvóty sa nachádzajú v hornom frekvenčnom spektre okolo 20 kHZ a vyššie a hoci sú pre ľudské ucho takmer nebadateľné, aj ony formujú celkový charakter zvuku jednotlivých nástrojov. Ak sa zo záznamu vytratia, zvuk nástroja môže stratiť akúsi iskru a znieť mĺkvejšie, sterilnejšie, „smutnejšie“.

 

Hudobníci a hudobní fajnšmekri lamentujú nad stratou hĺbky v komprimovanej hudbe už nejaký rok. Neil Young tvrdí, že strata horných alikvót spôsobila, že ľudia prirodzene inklinujú k hudbe, ktorá je založená na zvukoch na spodku frekvenčného spektra, basoch a beatoch. Hĺbka a príjemné „teplo“ sa z hudby vytratili.

 

V rámci experimentu požiadal Mo svojich kolegov a 20 anglicky hovoriacich vysokoškolských študentov, aby si vypočuli niekoľko rôznych nahrávok ôsmich hudobných nástrojov – fagot, klarinet, flauta, lesný roh, hoboj, saxofón, trúbka a husle, v rôznej kvalite (bez kompresie, s výraznou a veľmi výraznou kompresiou). Potom boli požiadaní o charakterizovanie nahrávky prostredníctvom pojmov šťastná, hrdinská, romantická, komická, pokojná, záhadná, hanblivá, nahnevaná a smutná. Pozitívne emócie (prvých päť menovaných) sa z hodnotenia komprimovaných nahrávok vytratili. Navyše rôzne nástroje zasiahla kompresia v rôznej miere. Jazzmanov nepoteší, že podľa štúdie najhoršie znáša kompresiu trúbka. Naopak, lesný roh bol ovplyvnený najmenej.

 

Riešenie tohto problému pre konzumentov hudby je zrejmé. Obľúbenú hudbu je vhodné si zaobstarať vo vysokej kvalite, na CD, alebo sa vrátiť k vinylu (hoci posledné menované je, čo sa charakteru zvukovej kvality týka, špecifický prípad). Ocenia to aj hudobníci, ktorí tak zarobia na predaji svojho diela nepomerne viac peňazí ako 0,00509 EUR (v čísle nie je preklep) za jedno prehratie ich skladby prostredníctvom služby Spotify. Zároveň budete počuť ich hudbu tak, ako chceli, aby ste ju počuli. V neposlednom rade vám z nej podľa vedcov stúpne nálada o poznanie viac.

 

Zdroj: Seeker, Gizmodo

Adam Hudec

 

 

Ďalšie články

50 koncertov zadarmo. Montreux Jazz Festival vydáva záznamy z celej svojej 54-ročnej histórie
Jazzový festival vo švajčiarskom Montreux sa má tento rok konať počas prvých dvoch júlových týždňov...
Netflix pre jazz? Quincy Jones a jeho Qwest TV spustí digitálny prenos koncertov a jazzových filmov
Na počiatku jazzu obdivovali jazzoví fanúšikovia svojich hrdinov mimo živých vystúpení najmä...
Prezidentský playlist: Čo počúva Barack Obama
Počas svojej letnej dovolenky strávenej s rodinou sa americký prezident Barack Obama podelil s...
Nový hudobný server Spotify má rád jazz
Populárny hudobný server Spotify odštartoval 12.12. o 12:00 hod. aj na Slovensku. Hudbychtiví...
Kováč & Uherek & Vy
V dnešnej, kultúrne podvýživenej dobe, sa čoraz viac umelcov prikláňa k interaktívnejšej spolupráci...
Deväťdesiatdeväť úderov Roya Haynesa
Začiatkom novembra otriasla hudobným (nielen jazzovým) svetom správa o odchode Quincyho Jonesa a...
City Sounds: pozoruhodne zostavené jesenné menu
O hudobne výživnej ponuke novembrového City Sounds Festivalu sme už prednedávnom písali a už v...
Pozitívna správa o dystopickej budúcnosti – album „Mammatus“ Sisy Fehér
Multižánrová slovenská speváčka a hudobníčka Sisa Fehér sa posledné desaťročie pohybovala medzi...