Hollywood a jazz: Ako sa oskarový La La Land pozerá na svet jazzu
Napriek nešťastnému omylu týkajúceho sa vyhlásenia víťaza v kategórií "najlepší film" na tohtoročných Oskaroch bol tento večer pre muzikál "La La Land" večerom úspešným. Režisér Damien Chazelle sa môže tešiť dvojnásobne, stal sa najmladším oceneným režisérom vôbec. Mnohí fanúšikovia jazzu sa iste budú tešiť s ním, veď je autorom filmu "Whiplash", príbehu o jazzovom bubeníkovi a jeho autoritatívnom a charizmatickom učiteľovi. Chazelle v "La La Land" zavítal do sveta jazzu opäť, ako ho vykresľuje tentoraz?
Zatiaľ čo optika jeho staršieho filmu je zaostrená na prostredie školské, protagonistami sú žiaci a ich učiteľ, hudobným rámcom je jazzový big band a ústredným nástrojom bicie, v "La La Land" sa Chazelle zameriava na "dospelých" jazzmanov vo svete jazzových klubov, improvizácie a hľadania "kšeftov". Prvé husle tu hrá klavír a komornejšia hudba, čo režisérovi dalo možnosť pracovať s iným druhom emócie.
Azda každý jazzman, ktorý si svojou hudbou aj zarába na živobytie, sa pousmeje, keď sa vo filme objavia momenty, ktoré nápadne pripomínajú jeho vlastnú životnú skúsenosť. Sú to okamihy ako debata s nekompromisným majiteľom reštaurácie (postavu ironicky stvárňuje učiteľ z filmu "Whiplash") o charaktere repertoáru (hraj známe veci a nevyšívaj!), elektrizujúca atmosféra jam session v jazzovom klube, či po umeleckej stránke o čosi menej elektrizujúci "kšeft" na letnej párty so zábavovou kapelou. Elementy reálneho života hudobníka, tak ako ich vidí on sám, vystihuje "La La Land" s úsmevnou trefnosťou.
Symbolický je byt hlavného hrdinu, ašpirujúceho jazzového klaviristu Sebastiana, ktorý sa usiluje prežiť ako hudobník v Los Angeles. Je plný relikvií a odkazov na veľkých jazzových majstrov - platňa "My Favorite Things" od Johna Coltranea, či stolička, na ktorej mal sedieť Hoagy Carmichael (zložil napr. skladbu "Stardust", ktorú neskôr preslávil Nat King Cole).
Samotný Sebastian stvárňuje ideu jazzového purizmu. Tvrdí, že jazz ako žáner umiera a je potrebné ho zachrániť, pričom on sám sa stavia do role jeho záchrancu so svojím snom vzkriesiť zanikajúcu jazzovú klubovú scénu v L.A. Opovrhuje zmenou, modernými hudobnými prvkami a elektronikou. Dostáva sa tak do konfliktu so svojím hudobným kolegom (zahral si ho spevák John Legend), ktorý je zástancom zmeny. Tvrdí, že svet a ľudia sa menia a jazz musí tento trend reflektovať. Správne argumentuje, že to, čo Sebastian považuje za tradičné a autentické, kedysi bolo nevídané, vyhranené a revolučné, aj v rámci žánru. Konkrétnemu spracovaniu tohto konfliktu a hodnoteniu tohto spracovania sa už podrobne venuje niekoľko článkov (pozri odkazy nižšie).
Dodajme však, že postava puristického Sebastiana lipnúceho na hudbe 50. rokov, starom nábytku, technológiach i autách (jeho hlučný veterán je v ostrom kontraste s oceánom hybridných automobilov značky Toyota) trochu pripomína Holdena Caulfielda z knihy "Kto chytá v žite". Koreňom správania oboch protagonistov je totiž strach zo zmeny a obavy z neúspešného adaptovania sa na zmenu. U Sebastiana sa opozícia k zmene prejavuje odmietaním hudobného vývoja svojho milovaného žánru. Zaujímavé je potom vyvrcholenie príbehu, kedy sa hlavný hrdina po rokoch turné s kapelou, ktorá od jazzu odišla a ubrala sa komerčnejšou cestou, vráti k svojmu pôvodnému cieľu a otvorí si svoj vysnívaný jazzový klub.
Akoby film naznačoval, že progres a tradicionalizmus sa nemusia navzájom vylučovať a miesta je dosť pre oba svety.
Videli ste film "La La Land"? Ako vnímate spôsob, akým zobrazuje jazz a otázky jeho vývoja a existencie? Dajte nám vedieť v sekcií komentárov.
Odkazy: Billboard.com, Vulture.com
