Galéria jazzových trombónistov: CARL FONTANA

Carl Charles Fontana (*18. júla 1928 - † 9.10.2003),

bol a dodnes stále patrí k najvýznačnejším americkým a svetovým jazzovým trombónistom. Existuje aj názor, že C.F. bol u publika a fanúšikov relatívne menej známy, pretože väčšinou nahrával nie pod vlastným menom a tiež menej ako iní muzikanti cestoval po koncertných turné. Pravda je však taká, že medzi jazzovými hudobníkmi a obzvlášť medzi trombónistami, je Carl Fontana jednou z najznámejších a najvplyvnejších postáv.

            Narodil sa v Monroe v štáte Louisiana. S jazzom sa zoznámil a začal sa ho učiť od svojho otca (saxofónistu a huslistu), s ktorého orchestrom aj začal hrávať už počas strednej školy. Hudobné vzdelanie získal štúdiom na Štátnej univerzite Louisiana v roku 1950. Nástup do jazzovej profesionálnej kariéry prišiel už v roku 1951, kedy ho kapelník a dirigent Woody Herman zavolal dočasne zastupovať svojho stáleho trombónistu Urbieho Greena. Carl Fontana, svojimi technickými a improvizačnými schopnosťami, Woodyho Hermana tak nadchol, že ostal stálym členom big bandu aj po návrate Urbieho Greena. V roku 1954 prešiel C.F. do big bandu Stana Kentona, s ktorým nahrával gramofónové a rozhlasové nahrávky. Takisto spolupracoval aj s kolegom trombónistom Kai Windingom. Práve nahrávky a koncertné zájazdy s týmito orchestrami posúvali C.Fontanu do popredia a stával sa známy ako nevšedný lyrický – ale technicky invenčný sólista. Ak sme v predošlých kapitolách spomínali J.J.Johnsona a Franka Rossolina ako prelomových bebopových trombónistov s modernou a rýchlou staccatovou technikou, štýl hry u Carla Fontanu bol odlišný a objavný : je vďaka zvláštnej, tzv. “Doodle-artikulácii”, plynulý a dovolil zahrať aj veľmi rýchle pasáže, ktoré boli pre znižcový-ťahový trombón pokladané ako nehrateľné.

            V roku 1958 sa Carl Fontana presťahoval do Las Vegas a odvtedy sa zúčastňoval na koncertných zájazdoch už len výnimočne a sporadicky. Namiesto toho ale intenzívne hral v stálych koncertných orchestroch a sálach, napr. v orchestroch Paula Anku, Sammy Davisa Jr., Tonyho Bennetta, Wayne Newtona, alebo Bennyho Goodmana. Takisto intenzívne nahrával ako spoluhráč mnohých jazzmenov. Až po roku 1975 sa Carl Fontana predstavuje na nahrávkach a  koncertoch už aj ako “co-leader” : spolu-kapelník. Veľmi známa a úspešná bola napr. formácia “Hanna-Fontana Band” s bubeníkom Jake Hannom, s ktorou absolvoval aj úspešné turné po Japonsku. V roku 1978 sa zaskvel v klasickej trombónovej nahrávke formácie “Veľká americká trombónová spoločnosť” vedľa Charlesa Lopera, Lew McCrearyho, Franka Rosolina, Phila Teela, a Bobbyho Knighta – práve svojou brilantnou tzv.“doodle” artikuláciou a technikou.

            Nahrával stále veľmi intenzívne, ale až po roku 1985 konečne aj ako hlavný sólista a kapelník, čo bolo, vzhľadom na význam a formát Carla Fontanu veľmi neadekvátne. Ako sme už povedali, v odborných rebríčkoch a zoznamoch, bol a je Carl Fontana na tých najvyšších postoch. V tomto zmysle sa vyjadrili aj jeho kolegovia napr. Bill Watrous a J.J.Johnson. A legendárny jazzový kritik a historik Leonard Feather charakterizoval Carla Fontanu ako “… je považovaný za jedného z najvplyvnejších a najinovatívnejších jazzových trombónistov po J.J.Johnsonovi – je to moderný trombónista s výnimočnou technikou a invenciou”.

            Carl Fontana zomrel vo veku 75 rokov v Las Vegas po trýznivej Alzheimerovej chorobe.

            Vo svete trombónistov je veľmi veľa výnimočných, avantgardných osobností, ktoré sú vzorom pre svojich nasledovníkov. Pre mňa je už dlhé roky takou stálou ikonou, inšpiráciou, učebnicou, motiváciou, métou a vzorom jazzového trombónu práve : Carl Fontana.

            Pre dnešok už písania stačí – musím ísť cvičiť …!

Vlado Vizár