V utorok 13.októbra 2015 zažije bratislavský klub Ateliér Babylon malý hudobný sviatok. Tak povediac v predvečer BJD by si žiadny z priaznivcov súčasnej jazzovej hudby nemal nechať ujsť jedinečný koncert. Na Slovensko sa totiž vracia jeden z najvýznamnejších a najuznávanejších jazzových trubkárov súčasnosti francúzsky hudobník Erik Truffaz so svojim kvartetom, aby tu v predpremiére predstavil skladby zo svojho pripravovaného nového albumu DONI DONI, ktorý vyjde v januári 2016.
Tento skvelý a originálny trubkár, kritikmi označovaný za pokračovateľa Milesa Davisa a zároveň za jedného z veľkých hudobných inovátorov, vyrastal od detstva obklopený hudbou. Jeho otec, výborný saxofonista bol kapelníkom tanečného bandu a k hudbe viedol aj svojho syna. Erik sám spomína na to, ako v detstve vnímal svet hlavne prostredníctvom jeho odrazu na lesklej mosadzi otcovho nástroja. A tak niet divu, že už ako 6 ročný zvládal noty a sprevádzal svojho otca na vystúpenia a ako 8 ročný s otcom prvýkrát vystúpil na javisku. Hudba sa tak stala stredobodom jeho života už v rannej mladosti. Ako 11 ročný si kúpil svoju prvú LP a ako sám vraví, bol ňou doslova očarený a unesený tým čo počul. Dovtedy obklopený jazzom a bigbandovou produkciou bol doslova šokovaný albumom Deep Purple Machine Head. Spomína na to, ako sa po jeho počutí okamžite rozhodol stať sa slávnym gitaristom, ktorý prejde celý svet. Toto jeho prianie sa mu nakoniec, i keď v trochu pozmenenej podobe, vyplnilo. Na ceste za gitarovým snom ho totiž jeho kroky priviedli k zlomovému albumu jeho hudobného vývoja – k legendárnemu albumu Milesa Davisa Kind of Blue a Erik sa vtedy vo veku 13 rokov definitívne rozhodol - pre trúbku.
Svoje teenagerské roky trávi cvičením i živým hraním s rôznymi bandami – rozširuje si tak nielen žánrový rozhľad, čo sa neskôr ukáže ako jeden z najdôležitejších momentov jeho kariéry, ale zdokonaľuje sa aj po technickej stránke a začína s rôznymi inováciami ako napr. s elektrifikáciou svojej trúbky či používaním whawha pedálu či iných efektov. Ako 16 ročný odchádza študovať na Konzervatórium v Ženeve. Tu sa venuje aj hre na klavír a zoznamuje sa s klasickou hudbou, očarený je najmä tvorbou Erica Satiého, Ravela a Debussyho. Nezanedbáva ale ani hranie s big bandami a toto životné obdobie venuje vstrebávaniu všetkých možných umeleckých (nielen hudobných) vplyvov - číta Dostojevského, Tolstoja i Steinbecka, zoznamuje sa s filmami Woodyho Allena a ako veľmi vnímavého ho všetky tieto vplyvy formujú do jeho súčasnej podoby.
V roku 1980 spolu s priateľom Marcom Erbettom, ktorý s ním mimochodom hral až donedávna, sformujú skupinu Orange – hrajú väčšinou Erikove vlastné kompozície, fusion funku s jazzom, pomerne rýchlo sa stávajú úspešnými a vyrážajú na turné. Nasledujúce roky sú vyplnené Erikovým účinkovaním vo viacerých hudobných zoskupeniach a formáciách, hrajúcich rôzne žánre a štýly ( elektro, brazílske vplyvy, hip-hop, drum'n'bass, nu-jazz), no vždy nesúcich charakteristický Erikov rukopis a inovátorské postupy. Úspešným sa preňho stal rok 1993 kedy jeho skupina obdržala Zvláštnu cenu poroty La Defénse de la Ville de Paris. O pár rokov neskôr nasledoval podpis nahrávacieho kontraktu s EMI a a v roku 1997 sa Erik Truffaz stal prvým francúzskym umelcom, ktorému vyšla nahrávka v prestížnom americkom jazzovom vydavateľstve Blue Note. Medzinárodný úspech jeho ďalšieho CD The Dawn podporil celosvetovým turné, ktoré zakončil v roku 2001 s veľkou slávou v parížskej Olympii. V roku 2003 vydal svoj prelomový album The Walk Of the Giant Turtle, kritikmi označovaný za revolučné prepojenie jazzu, tanečnej hudby a prvkov drum'n'bassu a hiphopu.
Na svojom konte má tento 55 -ročný hudobník doteraz takmer dvadsiatku albumov (vrátane dvoch kompilácií a samplov). Jeho zatiaľ posledným je album Being Human Being z roku 2014, na ktorom spolupracoval s Enki Bilalom a elektroambientným umelcom Murcofom, ale na január 2016 chystá pre svojich verných novinku. A práve Bratislava bude jedným z prvých miest, ktoré budú mať možnosť vypočuť si v predpremiére skladby z nového albumu s názvom Doni doni. Na jeho nahrávaní spolupracoval Truffaz okrem svojich stabilných spoluhráčov s novým bubeníkom Arthurom Hnatekom a svetoznámyni afro umelcami – speváčkou Rokiou Traoré z Mali a svojím dlhoročným priateľom uznávaným francúzskym hiphoperom Oxmom Puccinom. Podľa Erikových slov mu bola pri tvorbe nového albumu bohatou inšpiráciou krásna a čarovná spolupráca s juhoafrickou tanečnou skupinou Vuyani, ktorá sa podpísala aj pod konečným farebným koloritom albumu.
Chcelo by sa povedať, že hudba Erika Truffaza zraje vekom, ale bolo by to asi nespravodlivé voči jeho predchádzajúcim projektom. Celkom isto však môžeme povedať, že to čo rokmi stúpa na cene, je jeho hudobné majstrovstvo, inovatívnosť a pokora s akou spája rôznorodé, na prvý pohľad nespojiteľné, hudobné vplyvy naprieč žánrami a štýlmi, vytvárajúc očarujúcu novú hudobnú entitu.
Na bratislavskom koncerte sa Erik Truffaz predstaví so svojimi spoluhráčmi – s už spomínaným novým bubeníkom Arthurom Hnatekom (Drums), Marcellom Giulianim (Bass) a Benoîtom Corbozom - (Piano/Fender Rhodes / Hammond B3). Absolútna súhra tohto kvarteta, temné spodné beaty, šlapajúca rytmika, hypnotické klávesy, presne vykreslená basa a neúnavné bicie posúvajúce vpred tvoria jeden hudobný organizmus a zároveň dokonalý podklad pre extatické no zároveň éterické Truffazove trúbkové sóla, poskytujúce nám celkom nový, atmosferický hudobný zážitok. V tomto prípade nie je dôležité, akým žánrovým označením by sme ho, ak to je vôbec možné, pomenovali. Uspokojme sa citáciou jeho vlastných slov : „Nesnažím sa byť tým či oným. Chcem byť len sám sebou, berúc si inšpiráciu z vecí, ktoré milujem.“ A o tom, že je svojský a sám sebou tým úplne najlepším spôsobom, nemôže byť pochýb. Príďte sa o tom presvedčiť na jeho bratislavský koncert a možno sa jeho hudba stane jednou z vecí, ktoré začnete milovať vy.
Tlačová správa
