To, že náš talentovaný mladý bubeník Dávid Hodek bol v New Yorku, ste možno od niekoho počuli. Teraz máte ale u nás na stránke možnosť prečítať si jeho osobnú, vlastnoručne napísanú výpoveď - o tom, čo Dávid v New Yorku robil, koho stretol aj s kým nahrával album. Čítajte ďalej!
Výlet - THE trip! USA, 2. januára - 27. januára 2015
"Mal som tú česť prežiť zážitky a výlet, na ktorý nikdy nezabudnem.
Keď som prišiel do New York City (NYC), cítil som sa, akoby som sa zrazu ocitol späť na mieste, kde som vždy chcel byť. Peter (Fodor) a ja sme mali z veľkej časti podrobne naplánovaný výlet, ktorý sa zhruba za týždeň dramaticky zmenil - k tomu sa však vrátim neskôr.
Hlavnou pomocou pri plánovaní bol Joel Chriss, veľký fanúšik jazzovej hudby a môj priateľ, ktorý sa pohybuje na jazzovej scéne po celom svete už viac ako 25 rokov.
Naposledy, keď sme s Petrom prišli do New Yorku, museli sme čakať na letisku, kým prišli naši priatelia. Vtedy som bol veľmi netrpezlivý, ale teraz to bolo inak; žiadne čakanie, hneď sme išli do nášho hotela, ktorý bol v Manhattane a chytil som do ruky telefón, aby som sa skontaktoval so svojimi New Yorkskými priateľmi.
Na druhý deň, 3. januára, sme mali skúšku na nahrávanie s muzikantami George Cablesom, Essiet Okon Essietom a Jon Irabagonom v Second Floor Music, v budove The Music Publishers Association na západnej 28. ulici - legendárnom mieste v NYC, kde chodí skúšať veľká väčšina jazzmanov.
Prvý, kto prišiel, bol George. Po 5 sekundách som vedel, že nie je len vynikajúci hráč, ale aj úžasná ľudská bytosť. Okamžite sme si porozumeli, konverzáciu začal slovami "Yo David, poďme si zahrať túto skladbu, man!" a hneď začal hrať. O pár minút prišli aj ostatní muzikanti. Bola to super skúška, jammovali sme a vtipkovali sme spolu. Druhý deň bol prvým dňom nahrávania. Mal som tú česť nahrávať v jednom z najúžasnejších štúdií na svete - Systems 2. Podarilo sa nám nahrať prvú polovicu vecí a nebol žiadny problém dokončiť to všetko na ďalší deň. Môj brácho Eric Wyatt prišiel tiež a pridal sa ku nám vo dvoch skladbách. V štúdiu sme mali aj malú párty, ktorú tiež zorganizoval Joel Chriss.
Zľava doprava: Joel Chriss, Eric Wyatt, Jon Irabagon, David Hodek, Essiet Okon Essiet a George Cables.
V posledný deň nahrávania mal večer Essiet koncert v Blue Note so speváčkou Deborah Davis. Essiet pozval Petra aj mňa, aby sme prišli. Na mieste ma zoznámil s Deborah, ktorá bola natoľko milá, že ma pozvala zahrať si s nimi jednu skladbu na pódiu legendárneho Blue Note! Koľká česť.
Po dňoch strávených v štúdiu som cítil, že je čas ísť zažiť mesto. V utorok som s dvomi priateľmi, Petrom a Philom išiel do Zinc Baru na Evolution Jam Session, tradičnú udalosť, ktorá sa tam koná každý utorok.
Mal som tú česť byť v miestnosti s úžasným Eric Lewisom, ktorý hral svoj výtvor, nazvaný Rockjazz! Bola to úžasná noc! Pridal som sa k muzikantom a spolu sme si zajammovali.
Nasledujúca noc bola nočnou morou! Môj priateľ Peter ochorel a museli sme ísť do nemocnice. Lekári si ho tam nechali a ja som si odrazu uvedomil, že som úplne sám v New Yorku. Nebol to zlý pocit, bolo to len zvláštne. Z nemocnice som išiel na Jazz Connect Conference.
To bol tiež zaujímavý zážitok! Kus som sa tam zdržal a stretol som množstvo nových ľudí a nových priateľov z The New School for Jazz and Contemporary Music. Potom som strávil nejaký čas na intráku New School so svojimi novými kamošmi.
11. januára som mal koncert s Eric Wyattom v Smalls Jazz Club, s Benitom Gonzalezom na klavíri a Essiet Okon Essietom na kontrabase.
Táto noc bola pre mňa skutočne výnimočná! Kendrick Scott, Marcus Gilmore, Otis Brown III., Justin Brown, Francisco Mela, Walter Smith III., Ambrose Akinmusire a pár ďalšich ľudí prišlo na drink do klubu počas nášho koncertu. A aby som nezabudol, hral som tam na bicie po legendárnom bubeníkovi Victor Lewisovi. Počas môjho výletu som stretol pár ďalších úžasných umelcov, ako Terrence Blancharda, Ravi Coltrane-a, Gerald Claytona a iných.
Na ďalší deň som išiel do Brooklynu do štúdia kvôli mixovaniu nahrávok. Bola to zábava, pracovať s Maxom (zvukovým technikom). Najväčší rozdiel v hudbe v NYC a v Európe je podľa mňa koncept a prístup muzikantov. Nie je to niečo, čo sa dá opísať, je to niečo čo musíte zažiť.
Peter musel ísť domov do Budapešti kvôli svojim zdravotným problémom a ja som sám išiel do Los Angeles, aby som na vlastnej koži videl a zažil slávnu NAMM Show/Exhibition. Býval som tam u dobrých priateľov.
NAMM bola neuveriteľne veľká a bol tam asi každý! V prvý deň som videl Herbie Hancocka, kráčal vedľa mňa a ja som mal pocit, že snívam. Hahaha! Mal som možnosť vyskúšať množstvo bicích a samozrejme navštíviť svoju Zildjian "rodinu". Mal som možnosť vidiel jedného starého priateľa z Maďarska Gergo Borlai a môjho 9-ročného bubeníckeho brata Kojo z New Yorku.
Tento výlet bol pre mňa celkovo obrovská vzdelávacia skúsenosť!
Mal som veľa možností hrať ako pozvaný hosť alebo na jam sessions. Na cvičenie som mohol využívať priestory v New York School a Drum Shop v centre New Yorku.
Čerešničkou na torte bola cesta naspäť domov. Z Los Angeles do Detroitu a potom do Newarku, kde som musel čakať 22 hodín a potom ísť na let do Budapešti cez Amsterdam. Na letisku v Newarku som stretol úžasného človeka, ktorý bol za svojich mladých čias jazzovým bubeníkom a porozprával mi zopár veľmi zaujímavých príhod zo svojho jazzového života.
Som rád, že som mohol ísť na tento výlet, bola to úžasná skúsenosť pre môj rast a možnosť stretnúť hudobníkov z celého sveta!"
Dávid Hodek, 1.februára 2015
