CD Still Dreaming: Joshua Redman je vo svojej vrcholnej forme
Saxofonista Joshua Redman sa na svojej najnovšej platni s názvom "Still Dreaming" podujal na zaujímavý počin. Do svojej kapely si pozval kontrabasistu Scotta Colleyho, bubeníka Briana Bladea a trubkára Rona Milesa. Okrem toho, že ide o absolútne špičkových hudobníkov, kapela hrá bez harmonického nástroja, čo je pre zvuk tohto CD to najzásadnejšie.
Album je inšpirovaný Redmanovým otcom Dewey Redmanom, ktorý bol legendárnym tenor saxofonistom zameriavajúcim sa na free jazzový žáner. Práve v tomto koncepte je skomponovaný a zaranžovaný aj Joshuov album. Na CD sa nachádza osem skladieb, z ktorých je šesť autorských kompozícií Scotta Colleyho a Joshuu Redmana. Zvyšné dve sú kompozície Charlieho Hadena a Ornetta Colemana.
Zaujímavá je krátka minutáž CD – iba necelých 40 minút. Malá dĺžka však samotnej hudbe neuškodila, dovolím si tvrdiť že naopak, jej kvalitu iba zvýšila. Štýlovo v sebe hudba nesie veľa rôznych vplyvov, okrem free jazzu je tu počuteľný vplyv bebopu, folku, blues a klezmeru. Redmanovi sa podarilo logicky spojiť všetky tieto smery dokopy. Vytvoril fantastickú syntézu žánrov, nechýba tu spontánnosť, hravosť či profesionálne aranžmány - dvojhlasy saxofónu a krídlovky. O fenomenálnych výkonoch všetkých muzikantov netreba ani písať. Každý z hráčov je samostatným hudobným géniom. Ich spojením došlo k organickému celku so spoločnou estetikou, čo sa nemusí vždy podariť.
Úvodná „New Year“ znie na prvý pohľad ako klasický straight ahead jazz, po A dieli však nastáva prekvapenie v podobe voľnej improvizačnej plochy saxofónu a krídlovky. Následné Redmanovo sólo v sebe nosí vplyv Sonnyho Rollinsa. Tón, frázovanie, práca s rytmom a dynamikou sú bezchybné. Zaujímavá je jeho artikulácia, ktorá je zreteľne počuteľná, keďže hrá kapela bez klavíra. „Unanimity“ Joshuu Redmana pripomína moderný židovský tanec v groovovom tempe. Špeciálne sa mi tu páči sprievod a akcenty Briana Bladea. Balada „Haze And Aspirations“ vyniká hlavne svojou farebnosťou a rytmickým prístupom sólistov. „Blues For Charlie“ je tradičnou bluesovou dvanástkou vo voľnom tempe, kde sa opäť dostávame do free jazzovej polohy, ktorá je však veľmi umiernená, logická a nenásilná. Redman tu vo svojej improvizácii používa rôzne zaujímavé substitučné postupy. Vytvára tým napätie, ktoré hudbe neškodí, ale ju rozširuje do nových harmonických polôh, keďže tu nie je harmonický nástroj.
Album "Still Dreaming" je excelentný. Joshua Redman s jeho kapelou dokázal vytvoriť poslucháčsky lákavú hudbu, ktorá jednak prekračuje žánrové hranice, zároveň však odkazuje na tradíciu a na Redmanových predchodcov. Myslím si, že Dewey Redman je na svojho syna hrdý.
Dávid Oláh