Alan Bartuš: Tajomstvo úspechu je v komunikácii
Stretol som sa s nesmierne talentovaným klaviristom Alanom Bartušom. Alan má napriek svojmu mladému veku za sebou mnohé úspechy v oblasti klasickej hudby, ktorej sa venuje od malička. Popri štúdiu klasiky sa však svedomito a ambicózne venuje aj jazzu.
Rozprávali sme sa o jeho hudobníckych začiatkoch, ale aj o jeho budúcich plánoch a aktivitách.
Prednedávnom si si založil svoje vlastné trio s Matejom Štubniakom na kontrabase a s Jakubom Valíčkom na bicích nástrojoch. Akej hudbe sa s týmto triom venuješ, a ako si sa s chlapcami zoznámil?
S chlapcami sme sa dali dokopy v lete, pretože som chcel ísť na súťaž Jazz START UP 2017. Jakub aj Matej súhlasili. Začali sme spolu skúšať, cvičiť a hrať na koncertoch. Založil som teda trio pod svojim menom (Alan Bartuš Trio). Zameriavame sa na klasické jazzové štandardy, ktoré aranžujem, aranžmány popových skladieb do jazzového štýlu, ale aj prearanžované diela z oblasti klasickej hudby. S chalanmi si veľmi dobre rozumieme po muzikantskej aj ľudskej stránke, čomu sa veľmi teším.
Vidím, že sa ti darí s tvojou kapelou veľa koncertovať. Okrem mnohých vystúpení v bratislavských hudobných kluboch ste hrali aj na pódiu mladých talentov Bratislavských Jazzových Dní 2017. Ako sa ti darí toľko hrávať? Čomu pripisuješ tento úspech?
Tajomstvo úspechu je v komunikácii – vždy keď sa to dá, tak sa stretnem s majiteľmi klubov osobne, pošlem im naše fotky, promo videá a nahrávky aby si spravili obraz o hudbe, ktorú hráme. Taktiež sa nevzdávam. Neustále sa šéfom telefonicky ozývam, alebo im mailujem.
Okrem úspechov v jazzovej hudbe, vynikáš aj v oblasti vážnej hudby (vyhral si 3. miesto v súťaži International Piano Talents Competition v Miláne). Pomáha ti klasická hudba v hre jazzu? Ako dokážeš hudobne rozlišovať tieto „dva svety“ a nestrácať sa v nich?
Myslím si, že klasická hudba má s jazzom veľmi veľa spoločného. Pri hre klasiky sa mi neustále objavujú prvky, ktoré môžem využiť aj v jazze. Klasická hudba ma preto inšpiruje pre hranie jazzu. Okrem toho ma klasické hranie rozvíja po technickej stránke a interpretácii hudby všeobecne, čo znamená, že klasická hudba rozvíja aj to, ako hrám jazz.
Tvoj otec (Štefan "Pišta" Bartuš) je fenomenálny kontrabasista európskeho formátu. Od detstva s tebou asi veľa cvičil a vplýval na tvoj hudobný vývoj. Neskôr ste spolu aj začali hrávať na koncertoch a na jam sessions. Ako ťa toto ovplyvnilo?
Do mojich 12 rokoch sa mi vôbec nechcelo cvičiť na klavíri. Otec ma k tomu musel vždy nútiť za čo som mu teraz vďačný. Okrem toho, že je mojim otcom a že pre mňa vždy chcel a aj chce to najlepšie, je aj fantastický hudobník ako si spomínal. Preto mu veľmi pekne ďakujem za to, že so mnou toľko cvičil a že mi neustále radí v oblasti hudby. Veľmi si to vážim, otec je pre mňa veľkým hudobným aj ľudským vzorom.
Aké sú tvoje dlhodobé hudobné vízie, ciele a plány?
Momentálne pracujem s mojim novým triom, s ktorým veľa cvičíme a hráme. Neskôr by som určite chcel nahrať svoje vlastné profilové CD s mojimi autorskými kompozíciami. Na to je však ešte dosť času.
Dávid Oláh
