Jedným z najväčších prekvapení vo vývoji jazzu v posledných rokoch je klesajúci vyplyv Charlie Parkera (prezývka Bird). Tento posun nebol zatiaľ preštudovaný nijakým jazzovým kritikom, ani sa nikto k nemu nevyjadril. Pritom je to jednoznačne jedna z najvýznamnejších zmien posledných 30 rokov.
- Preklad zo stránky jazz.com -
Táto zmena je o to významnejšia, že Parker bol dominantnou silou v jazzovou svete počas celého svojho života a jeho vplyv sa vôbec nezmenšil ani po jeho smrti v roku 1955. Jeho prítomnosť sa zdala byť tak silná, že jazzoví fanúšikovia často spomínali frázu “Bird Lives” (Bird žije) ako mantru a talizman dlho potom, ako tento altsaxofonista umrel. Len málo vecí v jazzovom svete vyzeralo byť viac isté ako centrálne miesto a význam tohto výnimočného umelca.
Keď som vyrastal, Bird bol základným kameňom hudobného vzdelania pre akéhokoľvek ctižiadostivého jazzového hudobníka. Ja som v tomto smere nebol iný ako mnohí moji kolegovia. Študoval som transkripcie Parkerových improvizácií a zvýrazňoval si kľúčové pasáže. Urobil som si súkromné kazetové nahrávky jeho sól v polovičnej rýchlosti - prostredníctvom spomalenia som lepšie dokázal počuť, čo sa dialo - a počúval som ich stále, znovu a znovu. Ako teenager som nielenže počúval každú z jeho štúdiových nahrávok, ale vyhľadal som aj každý z jeho “alternative takes” (nezverejnené skladby/časti z nahrávania), ktoré som našiel v archívoch jednej miestnej univerzitnej knižnice. Ako zvyšok mojej generácie, poznal som desiatky jeho kompozícií a často som ich vyhlasoval a hrával na jam sessions.
A tu prichádza ten paradox. Toto všetko som robil, aj keď som nemal nijakú túžbu hrať v štýle Charlie Parkera. Moja osobná estetická predstava ma viedla iným smerom. Napriek tomu - cítil som, že je nevyhnutné študovať a asimilovať hudbu Parkera pre vytvorenie môjho vlastného zvuku. Nevyhnutne (tak sa to vždy deje) sa kúsky jeho hudobného myslenia dostali do môjho hrania, ako dôsledok tohto obdobia štúdia. Bral som to ako prirodzený hudobný vývoj. Nemôžete uniknúť týmto vplyvom vášho času a priestoru. To najlepšie, v čo môžete dúfať je, že tieto vplyvy dokážete prispôsobiť vašej osobnosti a emocionálnemu temperamentu. Ja som to vnímal tak, že pochopenie hudby Parkera bolo kľúčovým krokom smerom ku tomu cieľu - byť jazzovým muzikantom modernej doby.
Nemyslím, že toto sa ešte stále deje. Určite nie v takom rozsahu ako to bolo 3 alebo 4 desaťročia dozadu. Mohol by som vymenovať možno pol tucta jazzových hudobníkov, ktorí majú na súčasnú generáciu muzikantov väčší vplyv ako Bird.
Prečo si myslím, že Parkerov vplyv je na ústupe? Ako prvé musím hlavne spomenúť dôkazy, ktoré sú vyslovene “na nahrávkach”. Nové vydané albumy jazzových hudobníkov počúvam denne - pravdepodobne som od začiatku roka počul viac ako 300 nových CD - a tie dôkazy sú ohromujúce. Mladá generácia improvizátorov z veľkej časti opustila Birda a bebopový hudobný slovník, ktoré mali kľúčový význam ešte pár rokov dozadu. Už nepočujem Birda na povrchu tejto hudby, ani pod povrchom, dokonca ani skrytého v nejakom z kútov. Bird doslova “odletel z hniezda”. Nové generácie hráčov hľadajú inšpiráciu inde…
Tento článok je na pokračovanie ako súčasť eseje jazzového kritika a klaviristu menom Ted Gioia. Ďalšie časti môžete očakávať v najbližších dňoch!
Preložil: Martin Uherek
