Jazzman týždňa: Miles Davis

Miles Davis patrí k najvýznamnejším hudobníkom v dejinách inštrumentálneho jazzu. Bol to americký trúbkar a skladateľ, ktorý vo svojich osemnástich rokoch odišiel do New Yorku rozbehnúť hudobnú kariéru. Počas svojho života bol priekopníkom viacerých jazzových žánrov a stál pri zrode niektorých konceptov jazzovej hudby. 

Miles Dewey Davis III sa narodil 26. mája 1926 v meste Alton v štáte Illinois. Keď mal trinásť rokov, mu jeho otec – dentálny chirurg a učiteľ hudby – venoval trúbku. Miles Davis začal chodiť na súkromné hodiny hudby k Elwoodovi Buchananovi, riaditeľovi miestnej hudobnej školy a priateľovi jeho otca. Buchanan viedol Davisa ku hre bez použitia vibrata, čo v tej dobe nebol veľmi rozšírený štýl hrania. Boli to práve tieto hodiny, ktoré neskôr výrazne ovplyvnili Davisov neskorší spôsob hry. 

Miles Davis začal už počas strednej školy profesionálne hrať. Keď trúbkar z kapely Dizzy Gillespieho a Charlieho Parkera ochorel, pozvali mladého Milesa Davisa, aby s nimi odohral koncert. Davis mal vtedy len sedemnásť rokov. Onedlho potom sa Davis rozhodol odísť do New Yorku, kde začal študovať hudbu na Juilliard School a popri štúdiu hrával s Charlie Parkerom v nočných kluboch v Harleme. Vtedy sa stretával aj s ďalšími hudobníkmi a spoločne položili základy rýchleho improvizačného štýlu, ktorý dostal názov bebop.

Miles Davis sa rozhodol ukončiť štúdium a s otcovým súhlasom v roku 1945 školu opustil. Začal sa venovať naplno jazzu. Bol členom Charlie Parker Quintet a okrem toho vytvoril vlastný Miles Davis Sextet. V nasledujúcich troch rokoch, keď intenzívne spolupracoval s Parkerom, vytváral svoj charakteristický improvizačný štýl, ktorým sa neskôr preslávil. V roku 1949 sformoval deväťčlennú kapelu s neobvyklými nástrojmi ako trombón či tuba. S týmto nonetom nahral skladby, ktoré neskôr vyšli ako súčasť albumu The Birth of Cool a znamenali pre moderný jazz veľký prínos. Miles Davis sa tak stal výraznou postavou vo vytváraní cool jazzu. 

Začiatkom päťdesiatych rokov si Davis vytvoril závislosť na heroíne. Síce bol ešte schopný nahrávať, ale jeho vystúpenia boli vtedy zmätené. Závislosť sa mu v priebehu pár rokov podarilo prekonať a v roku 1954 vystúpil na Newport Jazz Festivale so skladbou „‘Round Midnight“. Vďaka tomuto vystúpeniu dostal ponuku na nahrávanie pre Columbia Records. Ponuku prijal a vytvoril kapelu v obsadení s Johnom Coltraneom, Paulom Chambersom a Red Garlandom. Pre Columbia Records nahral niekoľko albumov. V albume Porgy and Bess (1958) sa venoval Gershwinovej tvorbe. Kind of Blue (1959) sa s predanými 2 miliónmi kópií stal najpredávanejším jazzovým albumom v histórii.

Počas šesťdesiatych rokov zaznamenal Miles Davis veľký úspech. Jeho kapela sa časom menila, väčšinou preto, lebo sa striedali jej členovia, alebo upravovali štýl hrania. Mnohí členovia jeho súboru sa neskôr stali významnými hudobníkmi. S Davisom v tomto období hrali napríklad Wayne Shorter, Chick Corea, John McLaughlin, Joe Zawinul, či Billy Cobham. Miles Davis so svojou kapelou nahral v roku 1969 album Bitches Brew (1970, Columbia), ktorým stanovil základy nového žánru jazz fusion. Album sa stal bestsellerom a Miles Davis sa ako prvý jazzový hudobník dostal na titulku magazínu Rolling Stone. 

 

 

Počas sedemdesiatych rokov si Miles Davis opäť vypestoval závislosť. Kvôli alkoholu a kokaínu sa vo svojej kariére na päť rokov odmlčal. V roku 1979 však stretol americkú herečku Cicely Tyson, ktorá mu pomohla prekonať závislosť na kokaíne, a s ktorou sa v roku 1981 oženil. Vtedy nahral aj album The Man with the Horn (1981, Columbia), ktorý sa síce dobre predával, ale nedostal veľmi pozitívnu kritiku.

Miles Davis neprestal experimentovať a aj v osemdesiatych rokoch priniesol do jazzu inovácie. Na albume You’re Under Arrest (1985, Columbia) interpretoval populárne skladby „Human Nature“ Michaela Jacksona a „Time After Time“ Cyndi Lauper. V nasledujúcom albume Tutu (1986, Warner Bros.) využil Davis nové možnosti techniky: syntetizátory, bicie slučky a sample a album mu priniesol Grammy. Jeho ďalší album Aura (1989, Columbia) mu tiež priniesol cenu Grammy a v roku 1990 dostal Miles Davis Grammy za celoživotný úspech. V roku 1991 vystúpil Miles Davis spoločne s Quincy Jonesom na jazzovom festivale v Montreux. Spoločne hrali Davisovu retrospektívu, pričom niektoré skladby do tohto večera nehral verejne viac ako dvadsať rokov. Bohužiaľ, koncert v Montreux bol jedným z posledných Davisových koncertov. 

 

Miles Davis zomrel 21. septembra 1991 v Santa Monice v Californii. Vo veku 65 rokov podľahol mŕtvici, zápalu pľúc a celkovému respiračnému zlyhaniu. Po jeho smrti vyšiel live album s nahrávkami z koncertu s Quincy Jonesom pod názvom Miles & Quincy Live at Montreux (1993, Warner Bros.). Davisovi vďaka albumu bola in memoriam udelená jeho posledná, deviata Grammy.